Takmer neodlučiteľnou súčasťou chlapských párty v prírode je poriadne chlapské jedlo, kotlíkový guľáš. Stretnutia priateľov v prírode, najmä v lesoch a horách, alebo na chalupe majú zvláštne kúzlo ku ktorému neodmysliteľne patrí ohník a na ohník niečo pod zub. Menšie párty vystačia s opekaním slaninky a špekáčikov, ale poriadne chlapské akcie sa bez guľáša nezaobídu. Predpokladá sa že guľáš je jedlom pastierov dobytka. Guľáš je hustá mäsovo zemiaková polievka, ktorú si privlastňujú Maďari, avšak v okolitých krajinách je výskyt guľášu taký hustý, že sa nedá určiť pravý pôvod. Asi najpravdepodobnejšia verzia o pôvode guláša je zvesť od slovenských horských pastierov z čias Uhorska.
» Slovenská kuchyňa » Kotlíkový guľáš
Kotlíkový guľáš
Podľa legendy si guľáš začali variť ako prví pastieri na území horného Uhorska v oblasti Nízkych a Vysokých Tatier. Na vysokohorských pasienkoch pásali stáda dobytka. Pastieri v dobách silného útlaku žili na rozhraní medzi utláčanými poddanými žijúcimi v dedinách dole v údoliach a vzbúrencami žijúcimi hore v horách. Pôsobili ako spojka medzi oboma skupinami. V časoch, keď odpor voči vrchnosti narastal aj činy vzbúrencov sa stupňovali. Zbojnícky odboj mal vplyv aj na pastierov, ktorí sa odvážili na podobné kúsky proti panstvu a z času na čas utratili z ich stád nejaký ten kus dobytka. Tak si dopriali výdatnej stravy z pánskej jalovičky, teľaťa či býčka. Mali dobré vysvetlenia pre pána, že stádo napadli vlci, alebo medveď. Územia aj dobytok, kde sa prvý guľáš uvaril boli Uhorské, ale dotyční pastieri pochádzali z novo vznikajúceho národa Slovenského, preto je guľáš slovenské jedlo a jeho pôvodným domovom slovenská kuchyňa.
Pripravovať kotlíkový guľáš je výsada pánov
Ak pri najobľúbenejšej špecialite Slovákov, ktorou sú bez pochyby bryndzové halušky platí, že sú vecou gazdinky, tak potom kotlíkový guľáš je výsadou pánov. Ak sa v súvislosti s bryndzovými haluškami poriadajú festivaly a majstrovstvá sveta, pre guľáš platí to isté. Poznám pár chlapov, ktorí sú skutočnými majstrami v príprave guľášu a ich umenie býva hlavným lákadlom pre návštevníkov guľášových podujatí. Nikto z nich vám však nedá recept na guľáš. Nejde o žiadne tajnosti, ale umenie sa nedá napísať do receptúry, to by bol výrobný postup. Každý kotlíkový guľáš ako umelecké dielo je jedinečný a vždy iný, napriek tomu že ho pripraví ten istý majster. Netreba zdôrazňovať, že za každým má k dispozícii iné suroviny, iná je atmosféra, iný druh zábavy a potužovania sa. Samotná nálada guláš-majstra ovplyvní výsledok.
Ak sa v skupinke nenachádza takýto špičkový guláš-majster, nahradí ho hocikto z chlapov. Niet chlapa, čo by nevedel guľáš navariť. Pozor na jednu dôležitú zásadu, veľa kuchárov guľáš pokazí, to znamená že guľáš varí iba jeden. Naša partia má taký zvyk, že sa pri varení guľášu striedame, vždy ten u koho na chalupe sa stretáme je aj autorom guľášu. Poznáte chlapov, súťažia a súťažia, kto bude lepší, kto navarí najlepší guľáš. Na guľáš má vplyv obrovské množstvo faktorov, dokonca aj druh dreva, či spôsob kúrenia pod kotlíkom. Doma na šporáku sa môžete snažiť koľko chcete, žiadúci výsledok nedosiahnete. Preto v názve stojí kotlíkový guľáš, kotlík a oheň ho odlišujú od spústy všelijakých reštauračných napodobenín. Vydarené guľáše ostávajú dlho v pamäti a často sa na ne spomína. Vieš, ten pri oslave Ďurových tridsiatich narodenín, to bol teda guľáš, tam sa použili ako prísada tie mladé svieže ihličnaté výhonky. Alebo ten po revolúcii na Troch Studniach z diviaka na pive dusený, júúúj to bola dobrota. Takto potom spomínajú a vytvárajú rebríčky najväčších úspechov.
Ako pripraviť kvalitný kotlíkový guľáš
Zaradenie: hlavné jedlo - tradičné recepty
Základom úspechu sú kvalitné suroviny a ingrediencie, prírodný oheň a dym, medený kotlík a guľáš-majster. Ako základné suroviny potrebujeme mäso, zemiaky, cibuľa, bravčová masť, soľ, čierne korenie, červená sladká paprika, niečo štipľavé (paprička, feferón), ako príloha domáci chlieb a na zapitie pivo, alebo čo komu chutí. Kotlíkový guľáš môže byť hustý od surovín, ktoré môžu byť použité v hojnom množstve, alebo hustý pokiaľ ide o hustotu polievky. Na zahusťovanie môžu byť použité viaceré metódy, rozvarená zelenina, nastrúhané zemiaky. Na rozvinutie tónov chuti sa môžu použiť základné druhy koreňovej zeleniny, ale aj paprika a paradajky či už v sviežom stave, alebo vo forme leča. Možností je naozaj veľa, dôležité je aby to chutilo stravníkom. Ináč budem guľáš pripravovať na rodinnej párty, kde sú aj ženy a deti a iná bude príprava pre drsnú chlapskú partiu.
1. Mäso je základ mnohí tvrdia, že kotlíkový guľáš sa robí výlučne z hovädzieho mäsa. Vyskúšané a úspešné, chutné pokusy boli dosiahnuté kombináciou dvoch druhov mäsa bravčové s hovädzím, troch druhov mäsa bravčové, hovädzie a divina, ale aj jednomäsové guľáše. Dobrý bravčový guľáš je určite lepší, ako zlý hovädzí, hehe ;-) Pokiaľ ide o druh mäsa, ponechal by som to teda na slobodnej voľbe. Pokiaľ však ide o kvalitu mäsa, odporúčam nešetriť. Ak má byť celodenný výlet a skupinka priateľov nešťastných kvôli pár ušetreným eurám v mäsiarni, tak radšej predajte štafetový kolík na prípravu guľášu kamarátovi. Ak neviete vybrať dobrú mladú hovädzinu, ale použijete mäso zo starého kusa, nepomôže ani sóda, ani korkové štuple, mäso síce nakoniec dovaríte, ale partia sa vám dovtedy opije pod obraz a o labužníckom zážitku neostane ani reči. Stará hovädzina je dobrá na vývary, ale nie na mlsný jazýček guľášového fanúšika.
Podradné druhy mäsa do guľáša nepatria! Guľáš nie je "likvidácia zbytkov z chladničky", ale kulinárska poézia z tých najkvalitnejších ingrediencií. Šľachovité, mastné mäso? Fuj, také čosi si nezaslúži ani vstať z postele a nie to ešte naštartovať auto a trmádzgať sa stovku kilometrov niekam do hôr k známemu. Kvalitné mäso, tam je jadro úspechu. Starý otec hovorieval, "z hovna bič neupletieš, ani z podrážky guľáš". Pod mäso potrebujeme bravčovú masť a cibuľu. Ak dáme pod mäso veľa cibule, dosiahneme pekne zahustený guľáš, preto väčšina mojich známych uznáva teóriu "koľko mäsa, toľko cibule". Ak chcete mať hustotu vytvorenú skôr z koreňovej zeleniny majte na pamäti že bude jemne sladkastý, ak z papriky a paradajok, bude jemne kyslastý. Zaujímavé je zahusťovanie rozvareným, alebo strúhaným zemiakom. Toto by sme mali mať na pamäti ešte pred nákupom, aby sme si zabezpečili správnu kompozíciu surovín.
2. Príprava mäsa začína výberom vhodného mäsa. Predpokladajme, že sme si zabezpečili 2,5 kilogramov bravčového (1,5 kg pliecko + 1 kg stehno) a 2,5 kilogramov hovädzieho (predné), spolu 5 kilogramov krásneho a sviežeho mäsa bez kosti. Hovädzie volíme predné, pretože zadné sa po uvarení rozpadá na jednotlivé vlákna a to sa pre guľáš veľmi nehodí. Dôležité je aby bolo hovädzie mladé, čo poznáme podľa svetlejšej červenej farby. Staré mäso je tmavočervené. Prerastané mastné časti mäsa sú čisto bielej farby. Mäso pred prípravou neumývame (iba ak vám spadlo do blata, tak opláchnete v studenej vode), odblaníme a nakrájame na rovnaké kocky asi štyri až päť centimetrov.
3. Cibuľa a zelenina je jediné, čo v rámci prípravy môžete zveriť pomocníkom, ktorí môžu očistiť a na drobno nakrájať cibuľu. Na uvádzaných 5 kilo mäsa použijeme 2-2,5 kilo cibule (ak je cibuľa silná), alebo až 3-3,5 kilo cibule, ak máme cibuľu jemnej chuti. Cibule použijeme len polovičné množstvo, ako je množstvo mäsa, pretože použijeme na zahustenie aj ostatnú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler) spolu asi kilo, biela svieža paprika (6-8 kusov), veľké paradajky (4-6 kusov). Namiesto paradajky a papriky môžeme použiť dva poháre extra kvalitného domáceho leča, ale svieža zelenina je lepšia. Pomocník nám prináša očistenú cibuľu nakrájanú na drobno v miske, práve keď sme ukončili krájanie mäsa. Ďalší pomocník založil oheň a nachystal dostatočné množstvo dreva. Kotlík je vyhriaty, postavený nad ohnisko, takže varenie sa môže začať.
4. Varenie začíname rozpustením 0,3 až pol kila bravčovej masti v horúcom kotlíku. Veľkosť kotlíka je kvôli pohodliu varenia aspoň dvoj násobne väčšia, než aké bude výsledné množstvo guľášu. Do horúcej masti vysypeme nakrájanú cibuľku, ktorá sa hneď spení a za stáleho miešania ju privedieme do bielo-ružovkastého stavu, čo je signál, že cibuľka je pripravená prijať mäsko. Najprv však upravíme farbu cibuľkovej lázne, za stáleho miešania pridáme sáčok mletej červenej papriky. Skôr, než začne paprika vo vriacej masti meniť farbu do hneda (to je pár sekúnd), pridáme hovädzie mäso, ktoré sa rýchle opeká na povrchu a začne púšťať vlastnú šťavu, čím sa búrlivý proces v kotlíku značne upokojí a prechádza do mierneho bublania, avšak nemal by úplne ustať. Stále miešame a kontrolujeme situáciu v kotlíku. ešte pár minút. Hovädzie mäso v kotlíku na cibuľke a paprike nám ukáže, ako budeme postupovať ďalej.
Ak sa pustí dostatok šťavy z mäsa prikryjeme kotlík pokrývkou a môžeme sa pustiť do prípravy koreňovej zeleniny a papriky, ktorú očistíme a nakrájame na drobno, všetka ide na rozvarenie. Ak mäso nepustí dosť šťavy ani po 10-15 minútach, podlejeme ho vodou, alebo pivom či vínom, tak aby sa mäso dusilo (nie opekalo). Primerane osolíme a pridáme čierne mleté korenie. Necháme niekoľko minút dusiť len mäso samotné. Potom pridáme zeleninu aj papriku, zistíme či je paprika aspoň jemne štipľavá. Táto štipľavosť z bielej papriky je veľmi žiadúca, lepšie sa doladí záverečná chuť než pomocou čili papričiek, alebo feferónov. Paradajky zatiaľ čakajú, pridáme ich až nakoniec. Premiešame mäso so zeleninou, všetko by sa malo dusiť asi pol hodinu až hodinu do polovičného zmäknutia hovädzieho mäsa. Občasne kontrolujeme, miešame a podlievame vodou, pivom, resp vínom. Vo vhodnom okamihu pridáme bravčové mäso, tak aby sa obidva druhy dovarili súčasne.
Pridáme primerane soli, ďalej miešame, podlievame a občas kontrolujeme uvarenosť mäsa. Začíname riešiť výslednú hustotu jedla. Podľa stavu momentálnej hustoty (stále máme len toľko podlievky, aby bolo všetko tesne zaliate pod hladinou, zatiaľ žiadna zbytočná voda navyše) odhadneme koľko budeme asi pridávať vody na rozriedenie. Ak nemáme dostatok hustej hmoty z rozvarenej cibule a zeleniny budeme si môcť pomôcť rozvarením časti zemiakov a rajčín. Túto hustotu z rozvarených zemiakov a rajčín osobne nemám v kotlíkovom guľáši príliš v láske, preto sa snažím vyrobiť si dostatok práve z cibule a zeleniny a piva. Asi pol hodiny pred ukončením mäsa pridáme potrebné množstvo vody, v mojom prípade a podľa môjho "hustomeru" by to boli tri litre (ak máte možnosť, pridajte už zovretú vodu)
5. Podávame ak partia ešte nezúri hladom a môžeme si dovoliť počkať pol hodinky od dovarenia po servírovanie, odstavíme kotlík s guľášom mimo oheň a necháme ho sčasti prikrytý postáť. Chute sa dorovnajú, teplota klesne na príjemnú pre jedenie. Päť minút pred podávaním ešte prisypeme za lyžicu majoránky, ktorú v dlaniach pomrvíme aby sa lepšie rozvoňala, premiešame a necháme postáť. Pred podávaním ochutnávame a doplníme chýbajúce chuťové tóny k dokonalosti, ak ešte čosi chýba.
Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Dano Slovák,
Slovenská kuchyňa,
domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty
