.

Správne stravovanie

Stále viac ľudí si kladie otázku, čo je správne v stravovaní? Táto dôležitá oblasť našich životov sa nám pomaly vymyká spod kontorly. S dôverou sme delegovali výrobu potravín neznámym ľuďom a od nich sa nám vracia naspäť na naše taniere množstvo šmejdu a nekvalitných produktov. Zvážiac všetky okolnosti takéhoto reťazca sprostredkovaných potravín je viac než jasné, že istotou a jedinou garanciou do budúcna je "pestuj si sám".

» Slovenská kuchyňa » Jedlo na zdravie » Správne stravovanie

Správne stravovanie pohyb
Les priaznivo ovplyvňuje náš emočný a mentálny rámec - POHYB

Pritom nejde iba o kvalitu potravín, ale o spôsob, akým sa stravujeme, koľko stravy skonzumujeme, technika jedenia - prežúvania, kombinovanie po sebe idúcich jedál, prejedanie sa, pôsty, diéty, veganstvo, paleo, delená strava, makrobiotika, vzťah k jedlu atd. K tejto oblasti jestvuje množstvo porekadiel napr. "jesť do polosýta, piť do polopita" hovorí o množstve (dávkovaní) jedla, alebo "bez práce nie sú koláče" o nutnosti podieľať sa na výrobe potravy, "pečené holuby lietajú do huby", "chlieb sa nikdy nepreje", "od kapusty chlapi chustí", "od mlieka brucho narieka"...

Predchádzajúcim zamyslením: môžeme zlepšiť svoje zdravie? som zistil, že áno. Ako a kde ale začať? Táto otázka ma zaviedla do lesa. Začal som teda v lese. Prechádzku lesným chodníkom som striedal rezkou chôdzou a ľahkým klusom. Skvelý začiatok. Myseľ sa upokojí, vnímanie zostrí. Vnímam stav číreho bytia, kráčanie, dýchanie a zvuky lesa a nič viac. Po príjemnej polhodinke v lese si už doma vedome kladiem otázku: "čo tvorí môj život?"

Každý pozná poučku zo školy, že život je pohyb, rozmnožovanie, príjem stravy a vylučovanie odpadu. Po 50-ke už môžeme jeden z prejavov života vynechať - rozmnožovanie a zostávajúce tri základné prejavy života si pozrieť podrobnejšie. Ich úroveň (kvalita) určite podmieňuje kvalitu života a tá bude zaiste rozhodujúca pre stav nášho zdravia.

Tieto tri základné životné prejavy (pohyb, príjem a výdaj) sa odohrávajú na pozadí individuálneho emočného, mentálneho a duchovného rámca. Individuálny rámec má za podklad vyšší spoločný rámec. Čo môžem teda hneď teraz vykonať, aby som ovplyvnil kvalitu svojho života?

Správne stravovacie návyky

Správne stravovacie návyky príjem
Jedlo - PRÍJEM

Môžem sa zamerať na spomínané tri základné prejavy života a hľadať ich správne nastavenia. Správny pohyb, resp. správna práca (vlastne ide o akýkoľvek výdaj energie). Správny príjem, správne stravovanie, správne dýchanie, príjem z nášho okolia ale aj príjem zvnútra. Správne vylučovanie, správne čistenie, hygiena, detoxikácia, dýchanie, vylúčenie do okolia aj vylučovanie vo vnútri. Ak nájdem správne - pre seba správne ! - riešenie týchto činností, kvalita života vzrastie. Len nezabúdať pri tom žiť. Nevymieňať život za akési umelé "laboratórium zdravia".

Je dôležité, aby pátranie po zdraví prebiehalo počas žitia vlastného života, stať sa žijúcim výskumníkom - nie uzavretým laboratórnym bádateľom. Náš osobný emočný, mentálny a duchovný rámec je v tomto snažení rozhodujúci. Pokus: dvaja ľudia budu papať tú istú kvalitnú stravu dostatočne dlhé obdobie; jeden z nich bude večne spokojný a šťastný, ten druhý zasa smutný a mrzutý; všetci chápeme, že ich zdravotné zlepšovanie nebude rovnaké. Šťastie a mrzutosť budu ovplyvňovať výsledok. Teda len strava nestačí, len pohyb nestačí, len očisťovanie nestačí ... dokonca ani súhrnne - strava + pohyb + očista nestačia. Toto porozumenie je kľúčom k bádateľskému úspechu.

Naše emočné, mentálne a duchovné nastavenia sú pri práci s príjmom potravy, pohybom a vylučovaním odpadov určujúce. Určujú, aké výsledky sa nám dostavia. Aby sme nemuseli uvažovať množstvo kombinácií jednotlivých týchto faktorov, môžeme problematiku zjednodušiť. Ide totiž o to, či sme pri svojich konaniach motivovaní láskou, alebo strachom. Láska a strach sú protiklady, ako biela a čierna, svetlo a tieň.

Aké je správne stravovanie? Stravovanie s láskou, alebo stravovanie so strachom? Keďže si každý svojich priateľov vyberá sám, ja si volím k stravovaniu za priateľa lásku. Pripravovať jedlo s láskou, konzumovať ho s láskou, tešiť sa z neho, vnímať ho pozitívne atď. Určite prospešnejšie než sa báť každej ingrediencie (či nie je škodlivá, či mi neublíži, či nepriberiem), nenávidieť jedlo, odmietať ho, až nakoniec ochorieť na niektorú z psychických chorôb viazaných na výživu a poruchy metabolizmu.

Vlastná produkcia potravín

Správne stravovacie návyky príjem
Pestovanie šalátu v obývačke

Základ správneho stravovania tvorí vlastná produkcia potravín. Tá sa dá dopestovať na menšom poli, záhrade, terase či dokonca balkóne. Priekopníci už pestujú rastliny pre vlastnú obživu v byte paneláku v centre betónového veľkomesta. Dvaja mladí ľudia - vegani, v trojizbovom byte vyhradili jednu izbu na pestovanie rastlín regálovým spôsobom a sú sebestační. Vedia čo jedia a dokážu aj predávať nadprodukciu v "bylinkovom automate", ktorý majú na ulici pod oknami. Príjem im zabezpečuje vlastná práca mikrobiológia a programovanie. Obživu zabezpečuje vlastná práca - pestovanie. Zdravý pohyb každodenné výlety do neďalekého parku a telocvik v tretej miestnosti, ktorá je telocvičňou, kultúrnou a relaxačnou miestnosťou.

Tento spôsob života zaistí všetko potrebné pre interiérové pestovanie vlastných zdravých potravín v najtesnejších životných podmienkach. Mikropestovanie využíva regálové využitie celého priestoru miestnosti. Svetlo pre rastliny dodávajú solárne systémy a UV-lampy, sklíčka rotikov, zavlažovanie a výživu pre rastliny dávkuje počítač, rovnako tak stráži výsevné plány v závislosti na zbere a zmenách jedálnička. Využívanie prírodných materiálov, ako sú kameň, drevo a hlina, organické substráty a bio hnojivá na báze vermikompostovania a aqua pestovania sú zárukou bio produkcie. Z takýchto projektov vyplýva, že ani hi-tech budúcnosť nemusí znamenať odlúčenie od prirodzenosti, práve naopak.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktor Ludo Vitáll,
Slovenská kuchyňa - zdravie a jedlo,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Aktívne uhlie pre zdravie

Niet domácnosti, kde by aktívne uhlie nenašlo uplatnenie. Vynikajúci adsorbent, používa sa pri filtrácii vody, pri zdravotných, najmä zažívacích ťažkostiach ako univerzálne antidotum, v kozmetike, pri destilácii, pestovaní plodín, zlepšuje úrodnosť pôdy, pohlcuje nečistoty a pachy, odstraňuje ťažké kovy, dioxíny, furány, čpavok, síru a iné priemyselné znečistenia. V súčasnosti sa stáva veľmi módnou pilulkou pri odtučňovacích a detoxikačných kúrach, ale namieste je dobrá rada - užívajte s rozumom!

» Slovenská kuchyňa » Jedlo na zdravie » Aktívne uhlie

Aktívne uhlie
Aktívne uhlie

Ľudia si už dávno všimli, že ak drevo počas procesu zuhoľňovania neprichádza do styku s ohňom, získané uhlie lepšie absorbuje všetky cudzie pachy. Za účelom dosiahnutia požadovanej aktivity bolo uhlie spočiatku umiestnené do uzavretej hlinenej nádoby, a teda bolo podrobené iba tepelnému spracovaniu. Pomenovanie aktivované (aktívne) uhlie sa začalo používať až vtedy, keď sa ho naučili vyrábať priemyselne. Názov vyplýva z procesu aktivácie absorpčných vlastností tohto uhlia, keď je schopné absorbovať cudzie molekuly a zlúčeniny.

Pre jeho výrobu sa používajú ako východiskové materiály rôzne rastlinné, živočíšne, minerálne alebo petrochemické látky ako: kokosová škrupina, drevené uhlie, silikónové gély a organické polyméry. Špeciálnym spracovaním sa dosiahne veľmi vysoké percento mikrotrhlín. Získa sa produkt s veľmi nízkou špecifickou (mernou) hmotnosťou. Pri výrobe pomocou špeciálnych technológií sa tak dosahuje obsah viac ako 1.000 pórov na gram uhlia. Pre porovnanie, doma vyrábané aktívne uhlie dosahuje len niekoľko desiatok pórov na gram produktu.

V konečnej forme vyzerá priemyselne vyrábané aktívne uhlie ako granule s veľkosťou asi 1 mm. Po výrobe zostáva jemnejší prach, ktorý však nie je o nič menej cenný, pretože má rovnakú nasiakavosť. Granulované uhlie je často briketované a lisované pre jednoduchosť a ľahšie použitie. Uhlie sa často používa na filtre na čistenie vody. Najobľúbenejšou formou aktívneho uhlia je však uhlie v tabletách. Granule sa lisujú do tabliet, môžu sa tiež rozdrviť na prášok na použitie na rôzne účely ako liečivo.

Účinok tohto lieku spočíva v tom, že počiatočná surovina spracovaná pri vysokej teplote sa mení na porézne uhlie s mnohými mikrotrhlinami, ktoré majú sklon vyplniť svoj prázdny priestor akýmikoľvek materiálmi vhodnej veľkosti. Obrovská sorpčná (absorpčná) schopnosť aktívneho uhlia určuje jeho účinnosť. Dokáže však aktívne uhlie zvládnuť všetky toxíny a nebezpečné látky, ktoré vstupujú do tela alebo do vodného filtra? Vstupný materiál, z ktorého sa aktívne uhlie vyrába, určuje veľkosť trhlín a pórov na jeho povrchu. Ak sú trhliny menšie ako látka, s ktorou sa častica uhlia stretáva, nebude schopná ju absorbovať. Napríklad niektoré ťažké kovy, minerály a stopové prvky.

Tablety aktívneho uhlia

Aktivácia aktívneho uhlia, vďaka ktorej dostala táto technológia svoje meno, spočíva v tom, že v procese tepelného spracovania surovín pri vysokých teplotách nedochádza k styku s ohňom. Suroviny sa izolujú od priameho plameňa, alebo sa používajú spôsoby elektrického ohrevu. Zloženie tabliet obsahuje: aktívne uhlie, škrob, čiernu soľ.

Táto forma aktívneho uhlia sa používa pri niektorých intoxikáciách jedlom. Malo by sa pamätať na to, že vlastnosti aktívneho uhlia nie sú len v absorpcii toxínov, ale tiež absorbujú užitočné stopové prvky. V tomto prípade býva „vymytý“ predovšetkým draslík, horčík a vápnik. Preto je prítomnosť čiernej soli v prostriedku veľmi užitočná pre telo ako ďalší zdroj týchto stopových prvkov. Nie všetky formy tabliet sú dostupné v rovnakom zložení a prítomnosť čiernej soli musí byť uvedená v informáciách o zložení na obale tabliet. Existuje aj iný typ tabliet, ktorý pozostáva z aktívneho uhlia, škrobu a cukru.

Aktívne uhlie pôsobí na látky väzbou na ich aktívne vlastnosti., Viaže alkaloidy, barbituráty a mnoho ďalších účinných látok, absorbuje ich a odstraňuje ich z tela prirodzeným spôsobom čistenia. Nemá dostatočný adsorpčný účinok na kyseliny a zásady, ako aj na soli železa, kyanidu, malatiónu, metanolu, etylénglykolu. Droga je najúčinnejšia, ak sa užije pred otravou alebo bezprostredne po otrave. Môžete ho vziať lokálne - na vredy a iné zranenia, aby sa urýchlilo hojenie.

Uhlie má tendenciu zaplniť veľa svojich dutín, ktoré vznikli v jeho štruktúre po spracovaní vysokými teplotami. Hneď ako je uhlie v kontaminovanej vode alebo inej tekutine, napríklad medzi obsahom žalúdka alebo čriev, absorbuje všetko, čo môže pretrvávať v jeho prasknutých póroch. Tento absorbent sa často používa na čistenie tela pri črevných infekciách prenášaných potravinami a podobnými príznakmi. Je potrebné si uvedomiť, že ak uhlie „nezabralo“, jeho adsorpčný účinok môže byť neúčinný aj preto, že množstvo adsorbovaných látok presiahne schopnosť uhlia absorbovať ich.

Jedlo môže tiež ovplyvňovať tento proces a jeho prítomnosť v žalúdku by mala byť sprevádzaná zvýšením dávky, ktorá je v priemere 1 tableta na 10 kg telesnej hmotnosti s miernym rozrušením. Hlavným účinkom uhlia, ktorý vedie k jeho „aktivite“, je počet pórov, ktoré pri správnom spracovaní surovín dosahujú svoju maximálnu veľkosť. V dôsledku takejto pórovitosti sa uhlie stáva nízkohmotným a jeden gram uhlia môže pojať tisíce alebo viac pórov a mikrotrhlín, čo sa dosahuje pomocou ultra vysokých teplôt.

  • Nadúvanie a hnačka - liek proti nadúvaniu a hnačke, účinok pred jedlom i po jedle
  • Obličky a pečeň - prospieva tomuto čistiacemu systému
  • Cholesterol - prospieva srdcovocievnemu systému, znižuje LDL, na jeho úkor narastá HDL
  • Otrava jedlom - uhlie dokáže rýchle neutralizovať jedy
  • Pleť - čistí a zjemňuje pleť, vhodné na tvár, ruky i celé telo
  • Zuby - sú belšie a zdravšie po ošetrení uhoľným práškom
  • Vlasy - lieči vlasy, čistí od toxínov, nečistôt a mastnoty
  • Zápach z úst - neutralizuje páchnucí dych
  • Omladenie - zbavuje toxínov na pokožke, zuboch, vlasoch i vnútri
  • Kocovina - odstraňuje poopičné stavy, únavu
  • Rany - odstraňuje nečistoty z rán
  • Detoxikácia - vyčistí od záťaže z vody, vzduchu a potravín: pesticídy, cudzie hormóny, jedy, liečivá

Aktívne uhlie je univerzálny liek, ktorý sa už mnoho rokov úspešne používa v lekárskom, chemickom, farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Technológie obsahujúce aktívne uhlie sa používajú v mnohých moderných modeloch zariadení na úpravu pitnej vody, pretože uhlíkové filtre sú schopné čistiť dokonca chlór.

Z čoho je vyrobené aktívne uhlie?

Pri jeho výrobe sa používajú tieto zložky: uhlie alebo uhlie a rašelina, ktoré sa zahrievajú v špecializovaných nádobách do 100 °C. Potom sa ďalej spracúvajú - tvarovanie a balenie. Teraz už každý vie, z čoho je vyrobené aktívne uhlie.

Z čoho bolo vyrábané aktívne uhlie v minulosti?

Najčastejšie sa pálili breza a ovocné stromy. Výsledné uhlie bolo spracované parou pri vysokých teplotách. Keďže však predtým neexistovalo žiadne špeciálne laboratórium, celý proces sa uskutočňoval v dobre vyhrievanej parnej miestnosti. Preto sa z pece nevyberala veľká časť brezového uhlia a zostala v kúpeli pred začiatkom aktivačného procesu. Takéto uhlie malo pomerne malú hmotnosť, ale v dôsledku vysokej pórovitosti sa absorpčné, absorpčné vlastnosti zvyšovali. Uhlie sa v tých časoch používalo ako multifunkčný nástroj. Čistilo pitnú vodu, alkoholické výrobky nízkej kvality, na ošetrenie zvierat a hydiny. V zásade sa takmer nelíšilo od svojho moderného použitia.

Využitie aktívneho uhlia

  • Na čistenie tráviaceho traktu. V prípade otravy rôznymi toxickými látkami je povolené piť. Znižuje absorpciu škodlivých prvkov do črevného traktu o viac ako 50%.
  • V domácich podmienkach sa používa ako univerzálne antidotum. Neutralizuje škodlivé účinky alkoholu, mastných potravín atď. Odborníci mimochodom odporúčajú užiť aktívne uhlie v prípade syndrómu kocoviny. Efektívny spôsob chudnutia, užiť 1 tabletu trikrát denne - ráno, na obed a večer. Poraďte sa s odborníkom na výživu.
  • Pomáha v boji pri tvorbe plynatosť a kolike.
  • Zastavuje hnačku.
  • Pri chronických ochoreniach. Umožňuje vstrebávanie zložiek, ktoré môžu aktivovať alergické reakcie. Najprv je potrebné poradiť sa s lekárom, možno, že bude k uhliu musieť niečo pridať.

POZOR! Aktívne uhlie je zakázané absolvovať dlhé kurzy. Odstraňuje z tela užitočné prvky, ktoré prichádzajú s jedlom. V prvom rade ide o stopové prvky a vitamíny. Taktiež pri spoločnom použití je účinok druhého liečiva neutralizovaný. Preto pri zaobchádzaní s nimi buďte veľmi opatrní.

Ako funguje aktívne uhlie?

Odstraňuje všetky škodlivé látky, ktoré sa nahromadili v tele adsorpciou a absorpciou. Je dôležité vedieť, že spolu so škodlivými prvkami tiež absorbuje uhľohydráty, bielkoviny a tuky, ktoré ľudské telo potrebuje každý deň. Okrem toho môže, rovnako ako magnet, priťahovať negatívne častice znečisťujúcej látky na svoj kladne nabitý aktívny kyslík. Tento proces sa nazýva katalytická redukcia. To znamená, že počas liečby potrebujú krátku pauzu, ktorá sa naplní vitamínmi konzumáciou čerstvého ovocia, zeleniny a mäsa, podľa pokynov špecialistu.

Tento liek má nasledujúce priaznivé účinky

  • Po prvé, ide o detoxikačné, adsorpčné a proti hnačkové vlastnosti.
  • Po druhé, vykazuje prvky, ktoré môžu prispieť k rozvoju alergickej reakcie.
  • A nakoniec, v tretej, nemá dráždivý účinok na sliznice.

Môžete si ho kúpiť vo forme tabliet, kapsúl, granúl, prášku a pasty na prípravu suspenzie na orálne podanie.

Indikácie pre použitie

  • Pri narušenomm metabolizme.
  • Otrava soľami ťažkých kovov, rôznymi liekmi, chemickými látkami.
  • Otrava nekvalitnými výrobkami napr. s prešlou dobou spotreby.
  • Hepatitída vyskytujúca sa v akútnej alebo chronickej forme.
  • Abstinenčný syndróm.
  • Zvyčajne sa používa na alkoholizmus.
  • Pri zvýšenej tvorbe plynu.
  • Pri intoxikácii spôsobenej rádioterapiou.

Príjem je kontraindikovaný pri krvácaní z gastrointestinálneho traktu, kolitíde, žalúdočných vredoch. Neodporúča sa užívať aktívne uhlie súčasne s liekmi proti jedu, môže ho adsorbovať.

Pozor na vedľajšie účinky. Spravidla to môže byť podchladenie, dyspepsia, zníženie krvného tlaku, zápcha. Pri súčasnom použití preháňadiel a aktívneho uhlia nie je vylúčený výskyt voľnej stolice.

História využitia a liečenia uhlím

Aktívne uhlie (Carbonis activati) je známe už od staroveku. Spomína sa to dokonca aj v staroindických písmach, kde sa v oblasti ľudského zdravia odporúča čistenie uhlím. Starovekí lekári ho využívali aj na liečenie epilepsie či antraxu (slezinová sneť). Začiatkom 20. st. výskumy odhalili jeho účinnosť ako protilátka na jedy, používa sa ako protilátka k drogám a jedom. Aktívne uhlie je globálny prostriedok všeobecnej detoxikácie a črevných porúch.

Užitočné vlastnosti uhlia poznali aj starí Gréci, ktorí sa čistili nielen vodou, ale aj pivom a vínom.

V starovekom Egypte v 15. storočí pred naším letopočtom sa uhlie už používa na lekárske účely. V Európe boli adsorpčné vlastnosti uhlia pozorované až v 18. storočí. Potom bolo vedecky dokázané, že uhlie môže absorbovať plyny a odfarbovať tekutiny. V nasledujúcom storočí sa vo Francúzsku začalo drevné uhlie používať na bielenie cukrových sirupov.

Hromadná priemyselná výroba aktívneho uhlia sa začala až začiatkom 20. storočia. Prvá dávka práškového uhlia bola vyrobená v roku 1909, kedy sa v Rusku aktívne uhlie používalo na filtráciu vody z minerálnych prameňov Borjomi.

Počas prvej svetovej vojny boli v armád uvedené do prevádzky plynové masky s použitím aktívneho uhlia vyrobeného z kokosových škrupín.

Výroba z kokosových škrupín

V súčasnosti je aktívne uhlie s vysokou adsorpčnou kapacitou vyrobené z kokosových škrupín. Aktívne uhlie je čierny prášok, bez zápachu a bez chuti, nerozpustný v bežných rozpúšťadlách. V súčasnosti existuje veľa druhov aktívneho uhlia, ktoré sa bežne používajú v rôznych oblastiach života vrátane medicíny.

Výroba z dreva

Liečivo sa získava z dreva suchou destiláciou. Na tento účel sa používajú stromy rôznych druhov: buk, breza, borovica, lipa, dub, smrek, osika, jelša, topoľ. V súlade s vyššie uvedeným postupom sa adsorpčná kapacita uhlia vyrobeného z týchto drevín znižuje.

Domácka výroba aktívneho uhlia

Aktívne uhlie môžeme vyrobiť sami. Na tento účel sa používajú kmene stromov nie staršie ako 50 rokov. Drevo musí byť zbavené kôry, uzlov a jadra. Polená pripravené týmto spôsobom sa spaľujú na hranici, až kým oheň nezmizne. V ohni namiesto dreva budú žeravée uhlíky. Zvyčajne sa na na takýchto uhlíkoch pečú zemiaky alebo kebab.

Teraz si musíme z ohňa vybrať väčšie uhlie, zbaviť ho prachu a popola a umiestniť ho do predhriatej nádoby, potom ju pevne uzavrieť. Keď sa uhlie v nádobe ochladí, môže sa z nej vybrať a po vyčistení uhoľného prachu rozdrviť v trecej miske na malé granule. Výsledný produkt sa potom musí preosiať. Aktívne uhlie je pripravené na použitie.

Ak chceme získať aktívne uhlie najlepšej kvality, musíme uhlie z ohňa dať do cedníka. V ňom sa horúce uhlie naparí, pri tom musíme držať cedník nad hrncom s vriacou vodou. Nesprávne je ponoriť uhlie do vody. Keď uhlie úplne vychladne, podrvvíme ho a uložíme do nádoby a uskladníme.

Skladujeme v uzavretej nádobe na suchom mieste, oddelene od látok, ktoré emitujú plyny alebo výpary. Na vzduchu alebo na miestach s vysokou vlhkosťou sa adsorpčné vlastnosti aktívneho uhlia výrazne znížia.

Použitie aktívneho uhlia

Takto vyrobené drevené uhlie sa môže použiť na filtráciu vody alebo alkoholu.

Aktívne uhlie sa vďaka svojej vysokej adsorpčnej kapacite a vysokej povrchovej aktivite široko používa pri liečení chorôb. Používa sa pri akútnej otrave alkaloidmi alebo soľami ťažkých kovov, potravinami, dyspepsii (zlé trávenie), plynatosti, zvýšenej kyslosti a nadmernej sekrécii žalúdočnej šťavy, ako aj pri infekciách a chorobách gastrointestinálneho traktu (tráviaci trakt / horný GI - ústa, hltan, pažerák a žalúdok, dolný GI - tenké črevo, hrubé črevo, konečník), sprevádzanými procesmi rozkladu a fermentácie.

Liečba aktívnym uhlím

Aktívne uhlie je ľudstvu známe už od staroveku. Je to pravdepodobne jeden z prvých liekov, lekári a bylinkári po mnoho storočí nenachádzajú zaň vhodnú náhradu. Ale časy sa zmenili. V lekárňach si teraz môžete kúpiť širokú škálu liekov, ktorých účinok je podobný účinku aktívneho uhlia. Ako sa teda vyrábalo predtým a ako sa vyrába dnes?

Ľudstvo sa už dlho naučilo používať uhlie na liečenie chorôb tráviaceho traktu. Na výrobu uhlia sa spálili niektoré druhy dreva: breza, ovocné stromy. Po spálení bolo uhlie naparené pri veľmi vysokej teplote. Pre našich predkov bolo najjednoduchšie variť ich v kúpeľnom dome, kde sa časť brezového uhlia odobrala z pece a nechala sa v parnej miestnosti na samotný proces aktivácie. Od obyčajného uhlia sa vyznačuje neuveriteľne nízkou hmotnosťou. A vďaka pórovitosti a nízkej hmotnosti sa adsorpčné vlastnosti uhlia desaťnásobne zvýšia. Uhlie sa používalo nielen ako liek, bolo využívané tiež na filtrovanie vody, cez uhlie čistili alkoholické nápoje, pomocou tohto univerzálneho lieku dokonca ošetrovali hovädzí dobytok a hydinu.

Ale časy sa zmenili a moderné technológie opustili ruské kúpele. Umožňujú oveľa rýchlejšie produkovať obrovské množstvo aktívneho uhlia, ale jeho pórovitosť je v porovnaní s predchádzajúcimi analógmi vždy vyššia. Ak bola skoršia aktivácia uhlia fyzikálna, v modernej farmakológii sa uhlie aktivuje chemickými metódami. Pri tom sa nestane nebezpečnejším. Proces chemickej aktivácie uhlia spočíva v spracovaní uhoľnej hmoty so špecifickým zložením soli, pritom je uhlie vystavené horúcej pare. Niektoré spoločnosti stále praktizujú fyzický proces aktivácie uhlia. Tento proces sa dnes nazýva aktivácia uhlia parou a plynom. Je šetrnejší k životnému prostrediu a takéto liečivo je hodnotnejšie ako chemicky spracované aktívne uhlie. Výsledný prípravok môže byť vo forme tabliet, malých granúl alebo jednoduchej pasty, všetko záleží na jeho ďalšom použití: vo forme filtrov na kvapaliny, liečivá alebo v priemyselnej výrobe.

Prečo doma vyrábať aktívne uhlie?

V každej lekárničke sú pravdepodobne tablety uhlia, tak prečo to robiť svojpomocne? Pre tých, ktorí majú filtre, bude potrebné veľké množstvo uhlia. Obsah ich náplní sa dá lacno a jednoducho nahradiť vlastným absorbentom. Pri dodržaní niektorých zásad je možné podomácky vyrobiť výrazne kvalitnejšie aktívne uhlie než je priemyselné.

Najuniverzálnejšou surovinou na výrobu aktivovaného absorbentu je drevo, najmä s nízkym obsahom živice. Často pre suchú destiláciu dreva, a to je to, čo sa dá nazvať proces výroby uhlia, používa sa breza. Môžete však použiť aj iné dreviny.

Niekedy sa kokosové škrupiny používajú na výrobu absorbéra uhlíka. Prirodzene, potom, čo samotný kokos neobsahuje vodu a výživnú dužinu.

Mimochodom, uhlie z tejto exotickej suroviny má veľa mikropórov (do 2 nm). Povrch dreva je pokrytý mezopórmi (do 50 nm) a makropónami (nad 50 nm). Všetky tieto indikátory určujú, koľko častíc absorbent absorbuje.

Mimochodom, na priemyselnú výrobu aktívneho uhlia sa používa materiál živočíšnych kostí. Čierne tablety z lekárne pozostávajú z vypálených kostí zvierat.

Suchá destilácia surovín

Prvý krok, ktorý je potrebné urobiť pred prípravou aktívneho uhlia doma, je zabezpečiť si ohnisko. Ako zdroj otvoreného ohňa môžeme použiť oheň, horák, plynový sporák. Drevo alebo kokosové škrupiny je potrebné rozdrviť alebo porezať na malé kusy. Drevo musí byť suché, bez kôry a sukov. Je lepšie používať drevo z aspoň 50 rokov starých stromov, to je optimálny vek použitého dreva, mladšie je príliš šťavnaté a obsahuje viac smoly.

Potom sa drevený materiál vloží do nádoby s pevne priliehajúcim vekom. Najlepšia je nádoba, ktorá sa používa iba na určený účel. V dolnej časti musíme urobiť niekoľko dier, ktoré nepresahujú veľkosť čiastočiek uhlíkov.

Potom musí byť nádoba umiestnená na oheň s otvormi nadol. Ak je veko pevne zatvorené, v plameni horia plyny a vzniká slabý dym. Dymivosť a zápach horenia budú minimálne, takže ak máme dobrý digestor, túto operáciu môžme vykonať v kuchyni na plynovom sporáku.

Ak nie je k dispozícii žiadny kontajner s vekom, pomôže vyschnutý piesok, v ktorom budú kúsky rovnomerne karbonizované bez vzduchu. Vďaka tomu sa jeho absorpčné vlastnosti zlepšia, t.j. lepšie absorbujú minerálne a mechanické nečistoty. Preto sa aktívne uhlie používa v rôznych druhoch filtrov: na čistenie kvapalín a zmesí vzduchu od rôznych nečistôt, pachov.

Ako vyrábať aktívne uhlie z uhlia

Existuje niekoľko spôsobov, ako aktivovať absorbent uhlíka. Aby sme vedeli vyrábať aktívne uhlie z uhlia, musíme vedieť, ako ho aktivovať. Najčastejšie stačí držať spálené kusy zabalené v gáze alebo látke nad zdrojom pary. Môžeme napríklad použiť riad na varenie v pare alebo rýchlovarnú kanvicu.

Účinným spôsobom aktivácie je varenie v čistej vode. Má to iba jeden nedostatok a to, že z namáčanej vody sa vymývajú z povrchu uhlia sadze, čo významne znižuje absorpčnú plochu. Musíme variť aspoň 20-25 minút.

Pre iný spôsob otvárania pórov uhlia budeme potrebovať pravidelné varenie. Bude potrebné pripraviť 25% vodný roztok soli. Uhlie sa umiestňuje na deň do tejto soľnej zmesi. Po 24 hodinách musíme kúsky absorpčného materiálu odstrániť a opláchnuť ich pod prúdom čistej vody.

Všetky aktivačné metódy sú založené na kontakte činidla s vodou. Preto sa na ďalšie použitie aktívne uhlie musí sušiť.

Sušenie aktívneho uhlia

Sušiť môžeme rôznymi spôsobmi:

  • na slnku, ktorým sa na plochom plastovom alebo kovovom podnose
  • v nádobe používanej na destiláciu na otvorenom ohni
  • v teplej miestnosti, na kovovom alebo plastovom podnose
  • v rúre - na plech

Každý sám pre seba určuje čas, na ktorý sa chce vysušiť.

Skladovanie

Vysušené aktívne uhlie sa zvyčajne ukladá na chladnom tmavom mieste. Môže sa vopred zomlieť, ale je možné aj skladovanie celých kusov.

Na skladovanie sa používa sklenená nádoba s lapovaným vekom. Pri dlhodobej expozícii uhlia vo vzduchu stráca svoje jedinečné absorpčné vlastnosti po niekoľkých mesiacoch. Ak neporušujeme vyššie uvedené podmienky skladovania, môže sa uhlie skladovať oveľa dlhšie.

Nikto však nezakazuje okamžite použiť celú dodávku suchého uhlia ako absorbentu: naplniť vzduchové a vodné filtre a vytvoriť domácu plynovú masku.

Takto je možné ľahko zistiť, aké jednoduché a lacné je vyrábať aj značné množstvo aktívneho uhlia pre vaše osobné potreby. Tým sa výrazne znížia náklady na prevádzku kuchynských digestorov, čistiacich systémov. A užívateľ nepostrehnuteľne pre seba získa jedinečné vedomosti z fyziky a chémie.

Ako vyrobiť drevené uhlie svojpomocne

1, Vidlák - Biouhel PraUhel, výroba dreveného uhlia do pôdy - drevené uhlie do pôdy čiže biouhel vyrába už niekoľko rokov a dáva ho do kompostu. Martin to robí vo väčšom meradle a dokonca to jeho drevené uhlie má zaregistrované ako pomocnú pôdnu látku a predáva ho pod názvom PraUhel.

 

2, Ondřej Martínek - Biouhel, výroba v Kon-Tiki peci - ukážka výroby biouhlu v Kon-Tiki peci. Viac informací na prauhel.cz, na tomto webe je možné kúpiť pec (pyramidové ohnisko). Protagonisti hovoria: "Dáme možnosť vzniknúť novej živnosti zaoberajúcej sa výrobou, spracovaním a predajom biouhlia. Zhodnotíme suroviny, ktoré nemajú lepšie uplatnenie. Pomôžeme k ozdraveniu pôdy a tým k lepšiemu hospodáreniu s vodou, zdravším potravinám a životnému prostrediu. Vytvárame nové odvetvie v ČR."

 

3, Cody's Lab - Cody’s Homemade Charcoal (Codyho domáce uhlie) - toto video ukazuje, ako z domáceho dreveného odpadu, tyčinkové tvrdého dreva, vyrobiť drevené uhlie vhodné na čistenie vody, vzduchu alebo na ďalšiu výrobu biouhlia. Výroba plne aktívneho uhlia v ďalšom videu č.4.

 

4, Cody's Lab - Making Activated Carbon (Výroba aktívneho uhlia) - toto video ukazuje, ako vyrobiť aktívne uhlie z dreveného uhlia, ktoré sa dá bežne kúpiť v obchodnej sieti. Záverom autor vykoná chemické testovanie vlastnej a technických vzoriek. S akým výsledkom?

Recenzia 3-4
Cody je nadšený lovec drevenáho odpadu, z ktorého vyrába drevená uhlie. Žije v spustnutej krajine bez stromov. Tu je potreba pomoci prírode akútna.
Hodnotenie /***
tepelné straty, plytvanie ohňom - iba na výrobu dreveného uhlia.
zložitosť, menej vhodný postup pre (dieťa, žena), potreba výroby (komín).
viacúčelový sud - obal na suroviny, výrobník uhlia, skladovanie uhlia (recycle).
primerané množstvo dreva na použitie "práve tu a teraz" pre väčšiu farmu.
ekologické, po využití uhlia jeho návrat do pôdy.

 

5, Rick Rabjohn - How To Make Your Own Charcoal (Ako si vyrobiť vlastné uhlie) - toto video ukazuje, ako si vyrobiť vlastné uhlie, vrátane toho, ako vyrobiť jednoduchú a lacnú pec na suchú destiláciu (varenie) dreva bez dotyku ohňa, vrátane krokov použitých na výrobu dreveného uhlia podľa tohto princípu.

Recenzia 5
Atmosféra farmy resp. vidieckeho sídla, majiteľ zručný v základných remeselných činnostiach vyrobí z 200 litrového plechového sudu pec s regulovateľným komínom na suchú destiláciu dreva. V obrovskom ohnisku však spáli veľké množstvo dreva s jediným dôvodom - výroba uhlíkov. Spotrebu dreva na oheň nerieši (v blízkosti vidieť lesný porast). Kvalita veľkých kusov drevenej vsádzky je otázna, najmä pro-bio. V noci viditeľné veľké horenie dehtu z komína a povlak na veku suda pri otvorení, signalizujú, že sa nejedná o najvyššiu kvalitu uhlia. Niektoré polienka v spodnej časti suda vyzerajú hnedé nedouhoľnatené, asi neprehoreli dostatočne. Sud by bolo vhodné počas spaľovania niekoľko krát pretočiť, čo však kvôli konštrukcii komína nie je možné. Toto uhlie bude vhodné napr. na využitie v pôde, čistenie odpadových vôd a podobne.
Hodnotenie /***
tepelné straty, plytvanie ohňom - iba na výrobu dreveného uhlia.
zložitosť, menej vhodný postup pre (dieťa, žena), potreba výroby (komín).
viacúčelový sud - obal na suroviny, výrobník uhlia, skladovanie uhlia (recycle).
primerané množstvo dreva na použitie "práve tu a teraz" pre väčšiu farmu.
ekologické, po využití uhlia jeho návrat do pôdy.

 

To najlepšie nakoniec

6, Coalcracker Bushcraft - Charcoal Making for the Woodsman (Výroba dreveného uhlia pre zálesáka) - drevené uhlie je liečivé a v tábore ponúka mnoho ďalších využití. Jeho príprava je veľmi jednoduchá. Stačí plechovka od suchárov a ohník. Ak sa vám páči čo vidíte a chcete vidieť ešte viac, navštívte webové stránky tohto zálesáckeho obchodu a môžete sa inšpirovať zálesáckym životným štýlom, alebo nakúpiť produkty tohto obchodu.

Recenzia 6
Podľa môjho názoru je práve situácia nastolená v tomto videu dôvodom na produkciu dreveného uhlia. Úsporná výroba uhlia v primeranom množstve. Jedna malá plechovka nadrobno nakrájaného (ideálne suchého, ešte lepšie brezového) dreva vhodená do ohniska počas večerného posedenia pri táboráku, alebo počas prípravy jedla, je dostatočným množstvom na osobné použitie. Môžeme si pár uhlíkmi opraviť črevné burácanie z predchádzajúceho nevydareného pokrmu, alebo naplniť filtrovaciu nádobu uhlím a pieskom na úpravu vody z potoka, ak sa nedokážeme napiť priamo z lesnej vody.
Hodnotenie /*****
primárna funkcia ohňa (varenie) bola využitá na sekundárny účel - výrobu dreveného uhlia.
primerané množstvo dreva na použitie "práve tu a teraz" pre jedného človeka.
viacúčelová plechovka - obal na potraviny, výrobník uhlia, skladovanie uhlia (opakovateľnosť).
ekologické (recycle, reuse), po využití uhlia návrat do pôdy v lese.
jednoduchosť, vhodný postup pre každého (dieťa, žena, menej zdatný návštevník lesa).

 

A čo na to ekológia?

Vo všetkých našich ukážkach je vidieť jeden zaujímavý fakt - veľké plytvanie energiou. Jednotliví aktéri týchto pokusov sú "svojpomocní výrobcovia" dreveného uhlia. Silné exotermické reakcie, ktorých výsledkom je produkt spaľovania - uhlie. Navyše sa do atmosféry vypúšťajú plynné produkty horenia a medzi nimi najobávanejší CO2. Tu by mali začať panikáriť a protestovať všetci zelení aktivisti. Poďme sa preto pozrieť na tento brutálny akt pálenia dreva.

 

 

Viac o zlepšení zdravia vlastným pričinením sa dočítate na našom blogu, zatiaľ ...

Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Ludovít Vitáll,
Slovenská kuchyňa - sekcia zdravie,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Zmrzlina s horúcim ovocím

Rýchly, ľahký a efektívny dezert (málo námahy, veľa muziky), ktorý môžeme mať vždy poruke, zmrzlina s horúcim ovocím. V horúcom lete je určite v mrazničke uložená dobrá vanilková zmrzlina, alebo vanilková s bourbonom. Ochutené a kombinované zmrzliny sa na tento účel veľmi nehodia. Iné druhy zmrzliny môžeme zvážiť, v súvislosti s použitým ovocím, s ktorým ju kombinujeme. Okrem zmrzliny sa doma vždy nájde aj nejaký ovocný kompót. Vhodný je hruškový, jablkový, malinový, prípadne aj čerešňový bez kôstok.

» Slovenská kuchyňa » Dezerty » Zmrzlina s horúcim ovocím

dezert - horúce ovocie so zmrzlinou  Zmrzlina s horúcim ovocím

Ako pripraviť zmrzlinu s horúcim ovocím

Zaradenie Dezerty

Ovocie z kompótu dáme spolu s trochou šťavy na panvicu alebo do menšieho hrnca a ohrievame. Jablká pred zohrievaním ošúpeme, čerešne alebo višne odkôstkujeme. Jablká môžeme ochutiť škoricou, prípadne klinčekom. Ohrievame a miešame kým sa voda neodparí a nevznikne sirup. Efektné pri podávaní určite bude flambovanie ovocia, ak sa nebojíte ohňa, vyskúšajte.

Naporcovanú zmrzlinu polejeme sirupom a ozdobíme mätou, priložíme horúce ovocie a hneď podávame. K červenému ovociu sa hodí aj čokoládová zmrzlina. Umeleckému cíteniu autora sa medze nekladú. Toľko hmkania, ochkania, privierania očí blahom a pochvál som dávno nezažila, ako pri podávaní zmrzliny s horúcim ovocím.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktor Fero Kokinko,
Slovenská kuchyňa - dezerty,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Ružová voda z vlastných ruží

Ružová voda vyrábaná destiláciou má veľmi dlhú tradíciu, používa sa už tisíce rokov. Počiatky jej používania objavíme na Blízkom východe. Tu na území dnešného Iránu miešali ruže a H2O pre krásu, jedlo a pitie. Ruže sú uctievané pre svoje protizápalové, antibakteriálne a antioxidačné vlastnosti, zatiaľ čo voda má výrazný vplyv na zlepšenie metabolizmu a vyplavovanie toxínov z tela. Ružová voda vzniká destiláciou ružových lístkov vodnou parou. Ružová voda je voňavá a tradične sa používa tak v kozmetických výrobkoch, ako aj v potravinách a nápojoch. Niekedy sa používa jej jemná prírodná vôňa ako alternatíva k chemicky vyrábaným parfumom.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Ružová voda

Ruže
  Ruže z vlastnej záhrady

Ružová voda môže byť použitá na veľa vecí, ale v starostlivosti o pleť je obzvlášť účinná. Dlhý zoznam výhod zahŕňa: napnutie pórov, vyhladenie jemných liniek a vrások, hydratáciu a zjemnenie pokožky a zníženie začervenania. Či už si ju pridáte do šampónu, tonera alebo do telového mlieka, dodá vašej pokožke potrebnú vlhkosť. Najlepšie na tom je, že sa dá jednoducho pripraviť v domácich podmienkach. Prv, než si ukážeme postup výroby, venujme sa výberu tých správnych ruží.

Výber lupienkov ruží

Je ideálne ak máme ružovú záhradu, ktorá len čaká na zber kvetov. Inak môže poslúžiť tiež nákúp čerstvých ruží v miestnom kvetinárstve. Je však dôležité zabezpečiť, aby organické ruže neobsahovali chemikálie a pesticídy. Môžete si kúpiť aj sušené lupienky ruží. Pri výbere konkrétnych ruží sa prikláňajte k anglickým kapustovým alebo francúzskym odrodám. Vôňa môže tiež zohrať významnú rolu v tom, akú farbu ruží si vyberiete. Ružové a červené ruže majú silnejšiu vôňu a majú viac okvetných lístkov, zatiaľ čo ruže žlté, biele a oranžové často vydávajú arómu fialiek, citrónu alebo klinčeka. Rozdiel bude viditeľný vo farbe ružovej vody a jej vôni. Výber lupienkov ruží robíme starostlivo, nezdravé a poškodené lupienky z kvetov odstránime.

Ako si vyrobiť ružovú vodu z vlastných ruží?

Lupienky ruží obsahujú veľké množstvo vitamínu C a iných účinných látok. Ich antioxidanty zabraňujú poškodeniu pleťových buniek. Ak pestujeme ruže organicky a nepoužívame chemické ošetrenie a pesticídy, môžeme lupienky použiť do jedál, nápojov, kozmetiky a liečiv. Domácky vyrobená ružová voda je pripravená z lupienkov ruží a destilovanej vody. Môžeme použiť ľubovoľné množstvo ružových lupienkov, k nim prispôsobíme množstvo destilovanej vody. Jestvujú tri spôsoby výroby. Ružová voda pripravená varením má jednoduchý a rýchly postup, jej trvácnosť je však kratšia ako ružovej vody vyrobenej destiláciou.

Ružová voda
  Ružová voda z vlastných ruží
1. Ružová voda pripravená varením

Varenie je najjednoduchší a najrýchlejší spôsob prípravy ružovej vody. Začneme tým, že si pripravíme svoje lupene ruží, destilovanú vodu, veľký hrniec, sitko, odmerky a uzatvárateľnú fľašu, alebo nádobu s rozprašovačom.

  1. Pripravíme ruže - odstránime lupienky zo stoniek kvetov, až kým nebudeme mať 1/2 až 1 šálku čerstvých okvetných lístkov. Ak používame sušené lupienky postačí 1/4 šálky. Jedna šálka lístkov sa rovná asi dvom až trom plným kvetom. Akonáhle máme požadované množstvo, opláchneme okvetné lístky vodou z vodovodu, aby sme ich zbavili nečistôt a chrobákov.
  2. Vložíme do vody - okvetné lístky ponoríme do dostatočného množstva vody v hrnci, aby boli zaliate (asi 1,5 šálky). Ak nie je možné zabezpečiť destilovanú vodu, môžeme použiť filtrovanú vodu.
  3. Varíme na miernom plameni - hrniec položíme na sporák a vodu privedieme k varu. Akonáhle začne vrieť, prikryjeme ho pokličkou a znížime plameň na nižšiu hodnotu. Necháme mierne bublať 15 až 30 minút pokiaľ sa z lupienkov neuvoľní farba a nevyblednú na bledoružové. Vypneme oheň a necháme zmes úplne vychladnúť.
  4. Precedíme - sitkom oddelíme vyvarené plátky od našej novej ružovej vody. Na sitko môžme pridať vrecko na orechové mlieko alebo mušelínovú handričku pre koncentrovanejšiu farbu a dôkladnejšie scedenie. Po scedení okvetné lístky zlikvidujeme, najlepšie v kompostovacej nádobe s dážďovkami, ktoré si na bioodpade pochutnajú.
  5. Uskladníme - číru ružovú vodu nalejeme do utesniteľnej nádoby. Na uskladnenie ružovej vody je najlepší sprej alebo fľaša. Môže sa uchovávať v chladničke až mesiac (max. 2) a v kúpeľňovej skrinke jeden týždeň.
Ružová voda
  Ružová voda pripravená varením
2. Ružová voda pripravená destiláciou

Destilácia je tradičnejším spôsobom výroby ružovej vody. Je to časovo náročnejšie, ale výsledný produkt má jasnejšiu farbu a je ešte účinnejší ako varený. Pred začiatkom si pripravíme svoje lupene ruží, ľad, sklenenú misu, destilovanú vodu, veľký hrniec s pokličkou, sitko a uzatvárateľnú fľašu.

  1. Pripravíme ruže - odstránime okvetné lístky zo stoniek čím viac, tým lepšie. Jedna šálka čerstvých lístkov sa rovná asi 2 až 3 plným kvetom. Akonáhle máme požadované množstvo, opláchneme okvetné lístky vodou z vodovodu, aby sme ich zbavili nečistôt alebo chrobákov, ktoré ružové kvety milujú. Pri destilácii sa môžu použiť aj sušené kvety.
  2. Veľký hrniec - do stredu veľkého hrnca položíme menšiu misu, alebo keramický tanier, dostatočne vysoký, aby prečnieval nad hladinu vody v hrnci. Ak je potrebné, podložíme ju pomocou inej misy. Miska bude pôsobiť ako ostrov v strede hrnca pod vekom, z ktorého budú do nej odkvapkávať vydestilované kvapky ručovej vody.
  3. Vložíme okvetné lístky - pred pridaním destilovanej vody vložíme okvetné lístky do hrnca okolo misky (dbáme na to, aby nevnikli dovnútra misy.) Zalejeme destilovanou vodou. Vezmeme vypuklú pokličku hrnca a otočíme ju dnom nahor a položíme na hrniec. Veko slúži na zrážanie pary vo vnútri hrnca.
  4. Chladíme ľadom - na pokličku položíme ľad, pomocou ktorého vytvoríme vo vnútri hrnca kondenzáciu a zrýchlime odparovanie. Kondenzát naplnený ružou steká po spodnej strane pokličky hrnca smerom do stredu, odkiaľ kvapká do misky a poskytuje čistejšiu a koncentrovanejšiu ružovú vodu. Keď sa ľad začne topiť, odstránime vodu bez odstránenia veka z hrnca a pokračujeme v pridávaní ďalšieho ľadu. Keď začne voda v hrnci vrieť, znížime teplotu a necháme vodu jemne bublať. Bude to trvať asi 20 až 25 minút alebo kým farba ružových okvetných lístkov nevybledne.
  5. Uskladníme - pred odstránením veka vypneme oheň a počkáme, kým zmes vychladne. Dáme pozor, aby do misky nekvapkala voda z ľadu. Opatrne vyberieme misku z hrnca, vlejeme destilovanú ružovú vodu do sklenenej fľaše na uskladnenie. Skladujeme v chladničke až šesť mesiacov alebo v kúpeľňovej skrinke asi týždeň.
  6. Precedíme - metóda destilácie po naliatí zmesi do zapečatenej nádoby je hotová. Zo zbytku môžeme precediť ružovú vodu (varenú), ktorá zostala okolo misky. Pomocou sitka oddelíme okvetné lístky od kvapaliny (podobne ako pri varení) a druhú triedu ružovej vody uložíme do ibej fľaše.
Ružová voda
  Ružová voda pripravená destiláciou
3. Ružová voda pripravená drvením kvetov

Tu budeme postupovať podobným spôsobom ako pri varení, rozdiel je len v príprave ruží. Touto metódou sa dá pripraviť aj väčšie množstvo ružovej vody. Pripravíme si ruže, destilovanú vodu, veľký hrniec, sitko a mažiar.

  1. Príprava ruží - odstránime okvetné lístky zo stoniek, až kým nebudeme mať 1 šálku čerstvých lístkov, stačé polovičné množstvo, ak používame sušené. Keď máme požadované množstvo, opláchneme okvetné lístky vodou, aby sme ich zbavili nečistôt a chrobákov.
  2. Drvenie - rozdelíme čisté lístky na dve rovnaké kôpky. Prvú hromadu rozdrvíme v trecej miske, alebo v odšťavovači, aby sme získali šťavu. Druhá hromada sa použije neskôr na dôslednejšie zafarbenie produktu.
  3. Odležanie - do misky vložíme šťavu a ak zostanú aj rozdrvené okvetné lístky. Necháme 2 až 3 hodiny odležať, aby tekutina zhustla. Primiešame zvyšné lístky a necháme odležať ďalších 24 hodín pri izbovej teplote.
  4. Varenie - vložíme zmes do keramického hrnca, kovový hrniec odoberá oleje a nežiaduco ovplyvňuje zafarbenie ružovej vody. Privedieme k varu a stíšime oheň. Keď uvidíme bubliny, vypneme sporák a po vychladnutí prelejeme cez sitko.
  5. Uskladnenie Ružovú vodu nalejeme do nádoby utesníme a necháme 2 až 3 hodiny na slnečnom parapete. Slnečné svetlo vytiahne prírodné oleje. Potom skladujeme v chladničke max. 1 mesiac alebo v skrinke 1 týždeň. Tento postup drvenými lupienkami môžeme vyskúšať tiež cestou destilácie, vznikne tak štvrtý postup prípravy.

Ako používať ružovú vodu

Ako sme už spomínali vyššie, ružová voda má veľa výhod. Tu je príklad, ako to navrhujeme začleniť do svojej každodennej rutiny.

  • Toner - môžete ho použiť ako toner kombináciou ružovej vody s destilovanejšou. (Je voliteľné pridať niekoľko vašich obľúbených éterických olejov.) Naneste ho na vatový tampón na čistú pokožku a pokračujte v bežnej starostlivosti o pleť.
  • Čas na kúpeľ - pridanie ružovej vody do vášho kúpeľa je vynikajúce pre hydratáciu a relaxáciu.
  • Parfum - funguje tiež ako prírodný parfum (zmes ružovej vody, éterických olejov a vanilkového extraktu).
  • Chladiaca hmla - skladujte ju v rozprašovači a nastriekajte vždy, keď potrebujete pokožku prebudiť.
  • Upokojte podráždenú pokožku - okrem výhod vône môže zmiešanie ružovej vody s jablčným octom tiež pomôcť zmierniť podráždenie pokožky (úpal, ekzém alebo ružovka).
  • V jedle - vaša nová zmes sa nepoužíva iba na kozmetické účely. Len čajová lyžička čaju, jogurtu alebo limonády vám môže poskytnúť vitamíny a zdravé minerály zvnútra
  • Obliečky - hmla na obliečky a uteráky, aby boli čerstvé.

 

Účinky ružovej vody

1. Upokojuje podráždenú pokožku

Jednou z najväčších výhod ružovej vody sú jej silné protizápalové vlastnosti. Tieto vlastnosti môžu pomôcť pri liečbe viacerých chorôb, vnútorných aj vonkajších. Môže dokonca pomôcť upokojiť podráždenie a ekzém alebo ružienku. Ružová voda pomáha udržiavať rovnováhu pH pokožky a tiež kontrolu nad nadbytočným mazom na pleti. Ružová voda pomáha hydratovať, revitalizovať a zvlhčovať pokožku. Dodáva pleti osviežujúci vzhľad.

2. Tíši bolesť v krku

Lekári často predpisujú antibiotiká proti bolesti hrdla , ale možno budete chcieť vyskúšať aj ružovú vodu. Ružová voda už tradične bolapoužíva sa na upokojenie bolesti v krku. Aj keď je na preukázanie účinnosti potrebný výskum, existujú silné anekdotické dôkazy, ktoré ho podporujú, a veľmi malé riziko pri jeho vyskúšaní.

3. Znižuje začervenanie pokožky

Ružová voda sa ako kozmetický výrobok používa už tisíce rokov, takže nie je žiadnym prekvapením, že môže zlepšiť vašu pleť a zmierniť začervenanie pokožky. Antibakteriálne vlastnosti môžu pomôcť znížiť výskyt akné. Protizápalové vlastnosti môžuzmierňujú začervenanie pokožky a opuchy. Pomáha vyčistiť póry a tónovať pokožku. Aplikácia ružovej vody po naparení pleti sťahuje kapiláry, znižuje začervenanie a škvrnitosť.

4. Pomáha predchádzať a liečiť infekcie

Ružová voda má silné antiseptické vlastnosti, ktoré môžu predchádzať a liečiť infekcie. Z tohto dôvodu je ružová voda často súčasťou rôznych prírodných a liečivých procedúr. V jednej štúdii dokonca zistili, že keď sa ružová voda používala v očných kvapkách na liečbu prípadov konjunktivitídy, jej antiseptické a analgetické vlastnosti pomohli pri liečbe očného ochorenia.

5. Antioxidanty

Okvetné lístky ruží a ružový olej obsahujú množstvo silných antioxidantov, ktoré môžu pomôcť chrániť bunky pred poškodením. Našla sa jedna štúdia že tieto antioxidanty mali potenciálne inhibičné účinky na peroxidáciu lipidov. Vďaka tomu poskytuje výkonnú ochranu buniek.

6. Hojí poranenia, jazvy a popáleniny

Ružová voda má antiseptické a antibakteriálne vlastnosti ktoré môžu pomôcť k rýchlejšiemu hojeniu rán. Tieto vlastnosti môžu pomôcť vyčistiť a zabrániť infekcii porezaním a popáleninám. Môžu tiež pomôcť rýchlejšiemu hojeniu rán, popálenín a dokonca aj jaziev.

7. Zlepšuje náladu

Ružová voda môže mať silné antidepresívne a proti úzkosti vlastnosti. Štúdia z roku 2011 zistili, že extrakt z ružových lístkov môže u myší uvoľniť centrálny nervový systém. To malo za následok antidepresívne a antianxiózne účinky. Aróma ruží všeobecne je silným prostriedkom pre zlepšenie nálady.

8. Zmierňuje bolesti hlavy

Ružová voda a ružový éterický olej sa bežne používajú v aromaterapii na zmiernenie bolesti hlavy. Môže to byť spôsobené účinkami odstránenia stresu, ktoré sú diskutované v časti vyššie.Našla sa jedna štúdia že para ružovej vody môže upokojiť bolesti hlavy. Ďalšou možnosťou je aplikovať na hlavu kompresiu namočenú v ružovej vode po dobu 45 minút, aby sa dosiahli pozitívne výsledky.

9. Spomaľuje starnutie

Ružová voda sa často nachádza v kozmetických výrobkoch zameraných na redukciu vrások. Je to preto, lebo môže mať skutočne účinky proti starnutiu . Okrem upokojenia podráždenej pokožky môže pri vonkajšej aplikácii znížiť výskyt vrások.

10. Zlepšuje trávenie

V ľudovom liečiteľstve sa ružová voda používala na podporu trávenia a na zníženie tráviacich ťažkostí. Podľa štúdie z roku 2008 existujú dôkazy, že ružová voda môže pozitívne ovplyvniť trávenie a zmierniť tráviace ťažkosti. Môže tiež zlepšiť vylučovanie žlče, čo môže ďalej pomôcť tráveniu.

11. Podporuje rast vlasov

Vynikajúce hydratačné vlastnosti ružovej vody zvyšujú kvalitu vlasov. Môže pomôcť liečiť mierne zápaly pokožky hlavy a pomôže vám zbaviť sa lupín. Ružová voda tiež funguje ako prírodný kondicionér, revitalizuje vlasy a podporuje ich rast.

12. Dobrý spánok

Vôňa ružovej vody na vankúši vám môže pomôcť so spánkom. Budete spať lepšie, takže sa prebudíte osvieženie.

Ďalšie účinky
  • upokojuje a zjemňuje pokožku
  • je hypoalergénna
  • pôsobí antibakteriálne
  • pôsobí ako čistiace tonikum – dobre čistí upchaté póry a zároveň tonizuje
  • vhodná pre všetky typy pleti
  • podporuje regeneračné schopnosti pokožky
  • vhodná aj na unavené a opuchnuté oči
  • vhodná aj do kúpeľa
  • môže sa použiť ako jemný prírodný parfém
  • fixuje make-up
  • ochladzuje nadmerne opálenú pokožku
  • ako oplach na mokré umyté vlasy uľahčuje rozčesávanie
  • rozjasňuje tón pleti
  • upokojuje svrbenie pokožky hlavy
  • možno ju použiť pri príprave práškovej henny alebo masky

Čerstvé lupienky je najlepšie zbierať ráno, kedy je intenzita vôní najvyššia. Skvelé na tomto postupe výroby však je, že nie je nevyhnutné použiť len čerstvé lupienky, rovnako dobre fungujú aj tie usušené. Takže si ružovú vodu môžeme pripraviť pokojne i v zimnom období.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa, domáce výrobky

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Hubová praženica

Huby môžem na všetky spôsoby, avšak najčastejším spôsobom ich prípravy je hubová praženica. Kto čítal Tolkienove dielo iste vie, aký význam majú huby pre Hobitov a Tolkien mal zaručené informácie. Poznanie vlastností húb a účinkov na ľudský organizmus, ako aj správne narábanie s nimi môže mať mimoriadne prospešný vplyv na naše zdravie. Nesprávne používanie húb môže dopadnúť opačne. Preto by sa príprave húb mali venovať len znalí hubári a čarodejnice. Keď príde sezóna húb, zbierame, zbierame a zbierame. Odporúčam pestrosť, to znamená nezameriavame sa iba na jeden druh, zbierame viaceré, ale vždy len také, ktoré zaručene poznáme. Do tých, ktoré nepoznáme zbytočne nekopeme, ale necháme iným, ktorí možno poznajú a ocenia.

» Slovenská kuchyňa » Tradičné recepty » Hubová praženica

Hubová praženica  Hubová praženica

Ako sa pripravuje hubová praženica

Huby hneď po príchode z lesa roztriedime podľa jednotlivých druhov, očistíme a spracujeme v kuchyni. Máme na pamäti, že s hubami je to ako s ovocím, jablká sú iné než hrušky a slivky, ale všetky majú aj niečo spoločné. Hubová praženica je ideálnym jedlom, ktoré si žiada pestrosť surovín. Hubovica je o to chutnejšia, o čo je pestrejšia hubová základňa na panvici. Osobne používam zásadu, že nemiešam huby rúrkovité a lupeňovité. Ak ich mám dostatok, obidve skupiny radšej pripravím samostatne. Aj s pojmom pestrosť sa dá pohrať. Toto moje rozhodnutie závisí len od chuťových skúseností, po mnohých pokusoch s kombináciami húb.

Je polovica novembra, na Záhorí práve rastú mladé suchohríby. Úroda naozaj výnimočná, všetko mladé, tvrdé, krásne jedince. Do košíka ich pripadlo aj vyše troch stoviek, také boli malé. Keby to boli dubáčiky, skončia v zaváracích pohároch ako veľkostná trieda číslo jedna. Ale suchohríby? Tie buď nasušiť, alebo do praženice. Odchádzajúc z lesa s plnými košíkmi k autu rozmýšľam práve nad tým, čo s toľkými suchohríbmi navyše takými malými. Sušiť a krájať, to by bolo za trest. Riešením je hubová praženica, veľa hubovej praženice. Rozhodnuté! A aby bola hubová praženica pestrejšia, odskočíme si cestou domov ešte na dve osvedčené miestečká. Tam sme našli za dva košíky masliakov a trochu ďalej zopár kozákov. To by malo vytvoriť dostatočne pestrý mix chutí.

Postup

Huby prinesené z lesa dočistíme, nakrájame. V hlbokej panvici necháme rozohriať bravčovú masť na ktorú vysypeme nakrájané huby až po okraj. Panvicu môžeme na chvíľu prikryť, kým huby pustia vodu, potom odkryjeme, osolíme, okoreníme a pridáme mletú rascu. Rascu používame na podporu lepšieho trávenia, keďže huby sú dosť "ťažké" jedlo. Rascová príchuť môže niekomu prekážať, preto jej použitie ponecháme na zváženie. Ak pripravujeme huby pre iných, vždy sa o použití rasce s nimi dohodneme. Kto ju potrebuje, môže si ju pridať len do svojho taniera.

Do misky si nabijeme vajíčka, odporúčam 3-5 vajec na panvicu. Kto má radšej praženicu pridá vajec, kto má radšej huby uberie vajec. Po úplnom odparení vody z húb (cca 20 minút) by mali byť huby aj akurátne mäkké, vlejeme do nich vajcia a za rýchleho miešania necháme vajcia zahustiť celú zmes. Tu je opäť priestor na individuálne rozhodnutie, kto má radšej tvrdšie nechá vajcia dlhšie na ohni, kto ľúbi redšiu praženicu ukončí varenie skôr.

Osobne uprednostňujem redšiu praženicu s minimom vajec a najlepšie ak vajcia v hubách vôbec nevidieť. To docielime tým, že do misky s vajcami cvrkneme trochu mlieka a rozkvedláme po pridaní do panvice s hubami rýchlo miešame, aby nevznikali "vajcové" stopy. V hubovej praženici na obrázku sú vajcia a vôbec ich tam nevidno. Na vylepšenie môžeme pridať trochu smotany, niekedy používam na dotvorenie chuti vlastné hubové korenie, najmä ak mám na prípravu praženice iba jeden druh, alebo menej výrazné huby.

Servírovanie, konzumácia, príloha chlieb

Hubová praženica sa servíruje priamo zo sporáka, teplá. K hubovej praženici podávame biely chlieb, ktorý by nemal byť úplne čerstvý, ale aspoň jeden deň starý. S množstvami húb opatrne. Každému stravníkovi naložíme len polovičné množstvo než na aké je zvyknutý. Huby si vyžadujú kvalitný tráviaci proces, preto necháme žalúdku dostatok priestoru na prácu. Počas jedenia, ani po jedle húb nič nepijeme aspoň 30-40 min, aby sme neriedili žalúdočné šťavy, ktoré majú v prípade húb mimoriadne ťažkú úlohu všetko poriadne rozložiť. Žiadne tekutiny, aj keď by boli huby slanšie a žiadalo sa nám piť, vydržíme nepiť. Pitím by sme znehodnotili prospešný proces hubovej výživy. Samozrejme, kto to nevie vydržať a musí sa napiť, napije sa. Nič sa mu nestane, nanajvýš ho bude pobolievať bruško, ale príde o výnimočnú výživovú hodnotu z húb. Ak ste priaznivci delenej stravy, vynechajte chlieb. Výdatne tým pomôžete žalúdku. A ak ste vegetariáni, tak aj bez vajec.

Jedzte huby, výborný tréning pre tráviaci systém

Tak ako je dobre dať si občas "do tela" nadmierne ťažkou prácou, cvičením, športom, tak aby sme druhý deň cítili všetky svaly (svalovica), je podobne prospešným tréningom pre náš tráviaci trakt spracovanie húb. Huby sú makačka. Ak vydržíme počas hubovej sezóny často jesť huby napríklad po dobu 10-14 dní, bude to nášmu tráviacemu systému na úžitok. Vycvičí sa, bude zdatnejší, zvládne aj ťažšie jedlá. Tráviaci systém si zaslúži taktiež starostlivosť, ako naše bicepsy, ploché bruško, pevný zadok a krásna tvárička. Huby sú výborná posilovačka najmä pre žalúdok. Tráviaci tréning je najúčinejší pri 2/3 porciách, (porcia nepresahujúca 2/3 objemu žalúdka). Viac o účinku húb v kapitole - Zdravie a jedlo.

Použité suroviny

  • masť (olej na smaženie), (ghí)
  • soľ
  • čierne mleté korenie
  • mletá rasca
  • vlastné hubové korenie
  • huby čerstvé
  • vajcia
  • chlieb biely

P.S. Možno ste si všimli moji milí Slováci, že v recepte sa nevyskytuje cibuľa. Považujem to za rovnaké barbarstvo, ako vinné striky (riedenie vína vodou), sladenie čaju cukrom, alebo riedenie bryndze haluškovicou. Aspoň pri hubovej praženici skúste vychutnať pravú, čistú chuť húb, nedeformovanú cibuľou, nedajbože cesnakom a podobnými výraznými ingedienciami. Milovníci cibule nech prepáčia, tiež som priaznivec cibuľový, ale v tomto jedle cibuľa nie!

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Dano Slovák,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Hubové fašírky

» Slovenská kuchyňa » Tradičné recepty » Hubové fašírky

Koniec leta prináša úrodu na záhrade, ale aj v lesoch. Začínajú rásť huby, dozrievajú černice. Posledné roky sú tak bohaté na huby, že je dobré mať k dispozícii niekoľko receptov na ich prípravu. Nemôžeme dokola jesť hubovú praženicu, alebo hubovú polievku. Možnosti, ako pripraviť huby je veľa, v podstate ich môžeme používať ako mleté mäso, zapekať, vyprážať, výborná je hubová omáčka, hubový perkelt atd. Niektoré druhy húb sú predurčené na určité receptúry, väčšina má však univerzálne využitie. Nezabudneme ani na dostatočné zásoby sušených húb, ktoré používame celú zimu, ani hubové korenie, ktoré je skvelé na všetky mäsá, alebo sa pokúsime o zaváranie, či zamrazenie.

Hubové fašírky

Ako pripraviť hubové fašírky

Čerstvé huby pokrájame osolíme, okoreníme a na minime masti podusíme do mäkka, kým sa neodparí voda z húb. Samostatne si na masti do zlatista osmažíme nadrobno nakrájanú cibuľku, hotovú zlejeme z masti a pridáme k osmaženým hubám a necháme schladnúť. Dbáme na to, aby hmota z ktorej budeme formovať fašírky nebola príliš mastná, fašírky tak budú ľahké. Na kocky nakrájané rožky (biele pečivo) zalejeme mliekom, v ktorom sme zľahka rozkvedlali jedno vajce. Množstvo mliekovej zálievky by nemalo byť väčšie než koľko dokážu rožky nasať, vhodné je použiť suchšie rožky. Napité rožky zľahka preklopíme do sitka a necháme prebytočné mlieko stiecť. Rožky spolu s hubami zmiešame na homogénnu masu, ktorú dosolíme, dokoreníme podľa chuti. Pridáme štipku rozmrvenej majoránky a hotovú hmotu necháme pár minút odležať.

V panvici necháme rozpáliť masť, v ktorej vysmážame fašírky. Tie tvarujeme ručne do okrúhleho tvaru veľkosti dlane hrúbky 2-3 cm a z oboch strán obalíme v strúhanke. Fašírky krátko osmažíme do zlatista. Teplé podávame najlepšie so zemiakmi, alebo zemiakovým pyré. Ako príloha sa hodia kyslé uhorky. Ten výsledok vás milo prekvapí, lahodná chuť a konzistencia húb pripomína jemné teľacie mäso. V minulosti sa hovorilo že huby sú mäsom chudobných, no a hneď teľacím ;-)

Použité suroviny

  • Huby svieže - mix
  • Bravčová masť
  • Soľ
  • Čierne mleté korenie
  • Mletá rasca
  • Majoránka
  • Cibuľa
  • Rožky
  • Mlieko
  • Vajce
  • Strúhanka
  • Zemiaky
  • Uhorky zavárané

Rebríček slovenských jedlých húb

Huby sa v niektorých regiónoch Slovenska nazývajú tiež hríby a počul som aj o rozlišovaní huby - hríby. Vraj hríby sa nazývajú tie, ktoré stoja za zbieranie a huby nechávame v lese. Sú pre hubára nehodné, napriek tomu môžu byť jedlé. Niekto proste nezbiera suchohríby, plávky, masliaky, bedle a podobne. Toto sú pre neho len huby. Naopak zbiera dubáky, kozáky, červenáky ... tieto nazýva hríby.

No, ako sa komu páči. Ja chodím na huby a zbieram huby, hríby aj kuriatka. Tie sú posledné roky dosť vzácne (kuriatka). Poznám už iba pár miest, kde sa dajú nazbierať. V minulosti rástli kuriatka v každom ihličnatom lese. Ak je húb dostatok a máme už nazbierané, sme presýtení, máme dostatok sušených, zavarených, tak už ďalej nezbierame všetky huby. Vyberáme si len tie najväčšie hubárske trofeje. Keď sa takto zameriame na hubársku vášeň, môžeme si vytvoriť vlastný rebríček húb (hríbov).

Moje poradie je bez debaty 1. Dubák, 2. Brezák, 3. Modrák, 4. Kuriatko , 5. Bedľa.
No a toto je môj zatiaľ najväčší úlovok:

Hríb dubák

Hliva ustricová, šampiňóny, huby z obchodu

Veľa kolegov hubárov asi nebude súhlasiť, ale ja mám rád aj huby z obchodu. Najmä hlivu a šampiňóny. Chodenie po lese tým nenahrádzam, ale občas (v zime) dostanem chuť na vajíčka s hubami a hlivová verzia mi je vtedy veľmi nápomocná. Keby som mal vhodné priestory, asi by som sa pustil aj do pestovania hlivy. Vyzerá to jednoducho. Určite platí, že domáce sú domáce, ale pri hubách sa asi nedá veľa pokaziť. Či? Občas si beriem hlivu od kamaráta, ktorý ju pestuje v podzemnej pivnici, zdá sa že ide o bio produkciu. Nezistil som zatiaľ žiadne (chuťové) rozdiely medzi jeho hlivou a kúpenou. Ak, tak iba tú, že kamarát mi hlivu dáva zadarmo. Tvrdí, že sa mu už hlivy prejedlo a má ich celoročne neúrekom. Ak máte niekto zlé skúsenosti s hlivou z obchodu, varujte ma a napíšte svoj názor do komentára. Budem vďačný.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Dano Slovák,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Sušené huby

Dobrá hubárska sezóna sa vyznačuje tým, že ostáva dostatok húb na odloženie do zásob. Huby môžeme zavárať, alebo sušiť. Sušené huby sú výborným doplnkom výživy vďaka obsahu najrôznejších látok: minerály, vláknina, stopové prvky, antioxidanty, rôzne liečivé látky, ktoré závisia od druhu húb. Preto sa sušené huby používajú pri úprave jedál hlavne v zmesiach bohatých na viacero druhov húb. Čím pestrejšie, tým lepšie pre našu mikroflóru.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Sušené huby

Sušené huby
  Sušené huby.

Ako vyrobiť Sušené huby

Zaradenie: Domáce výrobky

Postup: huby dobre očistíme a narežeme na tenké plátky, ktoré kladieme na sito. Necháme sušiť pri prirodzenej teplote v tieni, alebo na padláši na pokojnom, vetranom mieste. Po niekoľkých dňoch, keď sú huby dobre vysušené, ich zosypeme do papierového, alebo pláteného vrecúška, v ktorom vydržia aj dva, tri roky. Ale väčšinou nevydržia, lebo sa minú oveľa skôr. Sušené huby sú vyborné do jedál ako: vianočná kapustnica, rôzne polievky, do duseného mäsa. Zo sušených húb si môžeme vyrobiť výborné hubové korenie tak, že ich v trecej miske utrieme na drobný prášok.

Suroviny

  • Čerstvé huby

Vybavenie, nástroje

  • Nôž
  • Sušiaci rámik so sieťovinou
  • Papierové vrecko na uskladnenie

Skladovanie v papierovom alebo plátenom vrecku je najvhodnejšie, môžeme ich držať aj v sklenenom pohári previazanom pod plátienkom. Jednotlivé druhy môžeme sušiť a skladovať oddelene, ale používať ako zmes. Odporúčame triediť minimálne na dve skupiny

Hubové korenie: sušené huby ponecháme ako surovinu pre varenie, najmä kvalitné a krásne kusy. Rôzne polámané kúsky a okrajky sušených húb sa hodia do hubového korenia. Výroba hubového korenia je jednoduchá. Stačí sušené huby poriadne presušiť, aby sa dobre drobili a potom ich pomlieť na ručnom mlynčeku (najlepšie kávovom). Korenie je jemné a krásne vonia. Aby nevypáchlo, je vhodné vyrobiť si ho tesne pred upotrebením. Inak by sme ho museli skladovať vo vzduchotesných nádobách, kde by však mohli vznikať plesne. Hubové korenie používame do omáčok, na mäso a podobne. Hubové korenie má skôr charakter vegety než korenia. Môžeme ho pridávať vo väčších množstvách, než je obvyklé pri čiernom, či iných druhoch pálivého korenia.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Zavárané uhorky

Domáce zavárané uhorky patria do každej komory. Snáď niet domácnosť, kde by sa kyslé uhorky nekonzumovali. Kto má záhradu, môže si ľahko vypestovať vlastné uhorky na zaváranie, tí ostatní sa v príslušnom termíne (júl-august) zastavia na tržnici a kúpia si debničku, dve od miestnych farmárov. Receptúr na zavárané uhorky je veľa, líšia sa najmä nálevom, do ktorého sa uhorky naložia.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Zavárané uhorky

Zavárané uhorky
  Zavárané uhorky.

Recept na zavárané uhorky

Zaradenie: Domáce výrobky

Pri všetkých činnostiach so zaváraním a konzervovaním potravín musíme dbať na maximálnu čistotu. Nielen naše ruky, ale aj zavárané potraviny, poháre, viečka, hrnce, príbory a t.ď. musia byť čisté. Nečistoty totiž bývajú dôvodom kazenia zavarených potravín. Tento problém vyriešili vo veľkovýrobe pridávaním konzervačných látok, ktoré nedovolia rozmnožiť sa mikroorganizmom. Táto operácia má však aj tienistú stránku. Chémia je v potravinách nežiadúca, najmä v súčasnosti, keď sa chemické zaťaženie ľudí stáva neúnosným. Snažíme sa preto vyhnúť chémii, kde sa len dá. Čistota nahrádza chemikálie, nech si každý vyberie, čo je mu výhodnejšie.

Postup zavárania uhoriek bez chémie:
1. Sterilizácia - zaváracie poháre a viečka musia byť čisté, preto ich sterilizujeme.
2. Uhorky - očistené uhorky namočíme v slanej vode, z dôvodu odstránenia baktérií.
3. Nálev - pripravíme si nálev, ktorým budeme zalievať uhorky v pohároch.
4. Zaváranie - poukladáme uhorky do pohárov, zalejeme nálevom, pasterizujeme v pare.
5. Uskladnenie - necháme vychladnúť, skontrolujeme tesnosť viečok a uložíme do regálu.

1. Sterilizácia - najvhodnejšie na zaváranie sú 7 dcl sklenené poháre, ktoré môžeme používať opakovane. Viečka sú dvojaké, zatláčacie alebo skrutkovacie. Aby viečka na pohároch po zavarení dobre držali, musia mať poháre hladké hrdlo (bez prasklín, hrbolcov a vyštiepení), viečka nesmú mať poškodenú, alebo znečistenú gumičku. Tá dosadá na hrdlo pohára a spôsobuje vzduchotesné uzavretie. Poháre a viečka pred sterilizovaním umyjeme, ak ich potrebujeme aj odmastiť, urobíme tak octom poprípade jedlou sódou, nepoužívame saponáty. Nakoniec ich necháme v horúcej pare, alebo vriacej vode vysterilizovať. Necháme osušiť, alebo otrieme čistou utierkou.

2. Uhorky - čerstvo obrané uhorky určené na zaváranie vytriedime, očistíme pod tečúcou vodou, ak treba použijeme aj kuchynskú kefku a na dve hodiny vložíme do nádoby so studenou slanou vodou, ktorá zničí aj posledné baktérie šetrným spôsobom. Ak môžeme, uhorky zbierame v dopoludňajších hodinách (2-3 hodiny po východe slnka. Vtedy je v plodoch najviac živín. Pokiaľ sa uhorky močia, pripravíme si nálev, ak sme tak neurobili deň vopred.

3. Nálev je rozhodujúcim prvkom zavárania. On je tým dôvodom, prečo robíme zavárané uhorky doma. Chceme sa predsa vyhnúť používaniu konzervačných látok. Pripravíme si preto vlastnú zmes korenia, ktorú zmiešame s octom a vodou, prevaríme ich a vznikne nám zavárací nálev (lák) do ktorého uhorky zakonzervujeme.

Ak by sme použili niektorý z hotových "nakladačov", ktoré sa dajú kúpiť v obchodoch, pravdepodobne sa nevyhneme konzervantom ako sú E210 - kyselina benzoová, ktorá je zaradená do piatej triedy škodlivosti ako nebezpečný alergén, nevhodný pre deti. Škoda si týmto zamoriť plody svojho bio-pestovania. To už si môžeme pokojne kúpiť aj hotové nakladačky z obchodu a ušetríme si prácu.

Postup prípravy nálevu: na prípravu nálevu použijeme 1,75 litra vody a 0,5 litra octu (8%), vlastnú zmes korenie (jej príprava je uvedená nižšie), cukor (ak chceme sladko-kyslý nálev). Do vody vysypeme soľ, cukor a koreniny a privedieme do varu. Povaríme 3-5 minút a tesne pred odstavením pridáme ocot. Vypneme, premiešame a necháme voľne vychladnúť. Nálev precedíme cez jemné sitko. Kto má rád sladko-kyslý uhorkový nálev, pridá k vode, octu a koreninám aj cukor, cca 100 gramov. Vychladený nálev pred použitím ochutnáme, či je podľa našej chuti.

Zmes korenia môže byť rôznorodá. Každému vyhovuje iná chuť nálevu. Jeho základom je ocot a voda, ostatné zložky sú už iba pre chuť. Ako uvádza už Terézia Vansová v svojej kuchárskej knihe "Recepty prastarej matere", na uhorky dáme korenia podľa "dobrozdania". Zmes korenia môže vyzerať takto: soľ, horčičné semeno, sezamové semeno, koriander, čierne korenie, klinček, nové korenie, bobkový list. Navyše sa môže pridať cibuľa, cesnak, kôpor, chren, feferón a podobne.

4. Zaváranie (so studeným nálevom) - do pohára na tesno povkladáme uhorky, zalejeme studeným nálevom a uzavrieme viečkom. Uzavreté poháre s uhorkami vložíme do zaváracieho hrnca s pokrievkou a sterilizujeme 8 minút (čistý čas v pare). Potom poháre vyberieme z hrnca, obrátime a poukladáme hore dnom na kľudnom mieste aby pomaly vychladli. Chladenie ešte spomalíme, ak teplé poháre zakryjeme dekou.

5. Uskladnenie na druhý deň, keď poháre s uhorkami vychladn, skontrolujeme vizuálne tesnosť viečok a poukladáme do regélu v komore. Ak máte vlastné etikety, je dobre označiť každý pohár (dátum zavárania, receptúra ...).

Suroviny na zmes korenia (príklad)

  • Morská (himalájska) soľ - 100 g
  • Horčičné semeno - 50 g
  • Sezamové semeno - 20 g
  • Koriander - 30 g
  • Bobkový list - 2 ks
  • Čierne korenie celé - 10 ks
  • Nové korenie celé - 4 ks
  • Klinčeky - 4 ks
  • Jalovec - 4 ks

Vybavenie, nástroje

  • Poháre
  • Viečka
  • Zavárací hrniec
  • Teplomer

Vylepšenia: do pohára k uhorkám možno vkladať mrkvu, cibuľu, feferónky, kôpor, cesnak, kapustu, chren, list (dub, vinič, čierna ríbezľa, višňa) ... Zaváranie horúcim nálevom sa robí vtedy, keď máme naponáhlo. Hneď po uvarení nálevom zalejeme uhorky v pohároch a zadinstujeme. Táto metóda má malinkaté nedostatky. Lák sa nestihne dobre rozvinúť, uhorky zaliate horúcim lákom stratia farbu (sú žltšie). Vyššie uvedený rozpis surovín na korenie môžeme použiť v celku, alebo môžeme všetko rozdrviť v trecej miske (koreniny sa tak lepšie vyvaria do nálevu).

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Kyslá kapusta

Domáca kyslá kapusta je vynikajúca potravina, ktorá spolu so zemiakmi a mäsom tvorila bohatú surovinovú základňu na prežitie tuhej a dlhej zimy našich predkov. Preto by súdok s kyslou kapustou ani dnes nemal chýbať v žiadnej slovenskej komore. Výroba kyslej kapusty je veľmi jednoduchá, zvládne to každý. Dôležité je dodržať niekoľko zásad, aby správne prebehol kvasný proces a kapustu nepostihli nežiadúce plesne alebo hniloba. Preto je pri výrobe kyslej kapusty potrebné zamerať sa na čistotu, kvalitné suroviny, správne natlačenie do suda, vzduchotesné uzavretie a správnu teplotu počas kysnutia.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Kyslá kapusta

Kyslá kapusta
Inšpirovali sme sa receptom zo stránky - kyslá kapusta.

Ako vyrobiť domácu kyslú kapustu

Zaradenie: Domáce výrobky

Postup: Hlávkovú kapustu nakrájame na drobno, osolíme a okoreníme čiernym celým korením, natlačíme do súdka, dobre ju v sude zaťažíme a nakoniec sud vzduchotesne uzavrieme. Sud položíme na teplé miesto s teplotou 16-24°C. Po niekoľkých dňoch (14-20 dní) kapusta vykvasí a môže sa konzumovať. Kyslá kapusta je vhodná v surovom stave ako zdroj vitamínov, ale častejšie sa používa v teplej kuchyni na prípravu klasických špecialít ako: dusená kyslá kapusta, segedínsky guláš, vianočná kapustnica, lakáš, koložvárska kapusta a podobne. Slovenská kyslá kapusta sa vyvážala v minulosti aj do Viedne, patrí k špecialitám, ktoré sa uchádzajú o registrovanú značku. Medzi najzaujímavejšie spôsoby výroby kyslej kapusty patria receptúry zo Spiša, Záhoria, Oravy, Kysúc, Liptova, Horehronia. Dobrú kapustu si dnes dokáže doma pripraviť každý. Čo budeme k tomu potrebovať a ako postupovať?

Suroviny

  • Hlávková kapusta neskorá 30 kg
  • Soľ 600 g
  • Cvikla 3 ks
  • Čierne korenie 30 g

Vybavenie, nástroje

  • Sud na kapustu
  • Drievka
  • Kameň
  • Rezacie nože
  • Nádoba na rezanku

Sud na kapustu, drievka a kameň na zaťaženie kapusty v sude aj rezacie nože a všetok riad, ktorý budeme pri výrobe kyslej kapusty používať umyjeme vriacou vodou, resp. vyvaríme. Čistota je dôležitá pre budúci kvasný proces. Na dno suda nasypeme sáčok-dva celé čierne korenie. Ak na výrobu kyslej kapusty používame odrody kapusty, ktoré majú korenistú príchuť, môžeme korenie vynechať. Na dno suda ešte pridáme dve až tri olúpané červené cvikle veľkosti ako stredne veľké jablko. Cvikla sfarbí kyslú kapustu do krásnej ružovej farby. Ak si na tomto nepotrpíme, môžeme vynechať aj cviklu.

Do suda postupne pridávame na jemno nakrájanú rezanku z kapusty v približne 5 cm vrstvách, ktoré dobre v sude utlačíme a primerane posolíme. Soli by sme mali použiť 2-3% hmotnostné (na 1 kg kapusty, 20 g soli). Kapustu pred krájaním zbavíme aspoň troch vrchných obalových listov. To je potrebné, ak boli pri pestovaní kapusty používané chemikálie a postreky, alebo ak máme kúpenú kapustu z neznámeho zdroja. Chémiu by sme v kyslej kapuste cítili ako nepríjemnú pachuť. Ľudia si často myslia že to cítiť nejaké plesne z kysnutia, zväčša sú to však postreky, alebo hnojivá. Dobre tento efekt cítiť na kúpenských kaleráboch. Kapusta a ostatné hlúboviny sú veľmi háklivé na prílišné hnojenie, okamžite chytia neželaný zápach. Pôda musí byť vyzretá a nehnojená neskôr než v predchádzajúcu jeseň. V prírodnom farmárstve sa používa hnojenie zeleným zákvasom s prirodzeným obsahom organického dusíka, alebo WJ3. Vrchné kapustové listy nepoužívame ani pri bežnom varení.

Na rezanie väčšieho množstva kapusty sa hodia rezacie nože. Kedysi sa im v okolí B.Štiavnice hovorilo "hakľovacie" lebo kapusta sa hakľovala na rezanku. Je to také jednoduché zariadenie - doska s tromi až piatimi šikmo uloženými nožmi. Ručne sa síce podarí narezať jemnejšia rezanka, avšak s rezacími nožmi sa práca výrazne urýchli a zjednoduší. Pri dlhšej praxi a s dobrým nástrojom sa po niekoľkých rokoch dá získať cvik v rezaní, aby bola rezanka jemná a rezance dlhé. Dvadsať kilo sme už rezali ručne nožom, ale neviem si predstaviť rezať takých sto kíl kapusty.

Keď sa kapusta po jednotlivých vrstvách dobre utlačí a presolí, mali by sme nechať odhora v sude medzeru asi 10-20 cm, aby sa dala dobre zapresovať. Ak sud nemá pres-systém založíme kapustu zvrchu doštičkami a zaťažíme kameňom, ktorý sme pred tým vyvarili. Voda z kapusty by nemala stúpnuť viac než palec nad doštičky. Povrchu môžeme ešte posoliť a sud vzduchotesne uzavrieme, necháme stáť na tichom, teplom mieste, kde nám kapusty za približne desať dní vykysne, záleží na teplote okolia.

Vylepšenia: možno pridať jabĺčka, červenú cviklu, rascu, fenikel, cibuľu, cukor na podporu kysnutia, niektoré sušené byliny. O krajových úpravách sa dozviete z mnohých iných receptúr, ktoré sa výrobou domácej kyslej kapusty zaoberajú. Slovenská kuchyňa používa len kapustu a soľ.

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Tvaroh domáci

Domáci tvaroh si pripravíme ľahšie, ako by sme očakávali. Na prípravu potrebujeme kravské mlieko najlepšie z vlastnej kravy, alebo nepasterizované plnotučné mlieko z obchodu. Rozdiel v mlieku takom a hentakom je asi každému zrejmý. Mlieko necháme skysnúť a keď sa oddelí od srvátky, zvaríme ho na tvaroh. Možno niekto namietne, veď si môžem kúpiť tvaroh hotový v obchode. No zažiť chuť vlastného domáceho tvarohu a radosť z vlastnoručnej prípravy potravín, stoja za to. Ak použijeme bio mlieko, rozdiel bude aj v zdravotnej rovine.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Domáci tvaroh

Domáci tvaroh
  Domáci tvaroh.

Recept na domáci tvaroh

Zaradenie: Domáce výrobky

Postup: mlieko nalejeme do džbánu, prikryjeme čistou utierkou a necháme skysnúť (2-3 dni). Ak nemáme toľko času, môžeme proces výroby tvarohu urýchliť. Zohrejeme mlieko v hrnci na približne 24 stupňov, pridáme doň za lyžicu zakysánky (kyslého mlieka), prikryjeme utierkou a položíme na pokojné teplé miesto skysnúť. Keď sa mlieko oddelí od srvátky, spravidla po 24 - 48 hodinách, je skysnuté. Proces môžeme predĺžiť o ďalších 24 hod. Hrniec necháme zohrievať na šporáku asi do teploty 40 - 50 stupňov. Vtedy sa oddelí tvaroh, zlejeme cez textíliu a necháme v chladnej špajzi odkvapkať.

Vylepšenia: domáci tvaroh použijeme na výrobu tvarohovej pochúťky (smotana na šľahanie, vanilkový cukor, citrónová kôra) všetko zmiešame a šľaháme kým zhustne cca 10 min. potom necháme stuhnúť v chladničke.

Suroviny na domáci tvaroh

  • Mlieko - 1000 g

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Paprikový bôčik

Pochúťka pre ľudí, ktorí ťažko pracujú - paprikový bôčik s cesnakom a chlebom. Toto desiatové jedlo chlapi milujú, ale ani ich jemnejšie polovičky neodolajú, keď zavonia na doštičke nakrájaný paprikový bôčik. Pokojne im ponúknite malý prídel. Rúbanie dreva, alebo kopanie základov pod rodinný dom, idú po takomto jedle od ruky.

» Slovenská kuchyňa » Domáce výrobky » Paprikový bôčik

Paprikový bôčik
Paprikový bôčik.

Ako pripraviť paprikový bôčik?

Zaradenie: Domáce výrobky

Postup: bravčový bôčik umyjeme a necháme variť vo vode, do ktorej pridáme soľ, celé čierne korenie, rozpolený cesnak a bobkový list. Po uvedení do varu, varíme na miernom ohni najmenej 1,5 hodiny do mäkka. Uvarenosť skontrolujeme vidličkou. Uvarený bôčik vyberieme na tanier a za tepla z neho vytiahneme kosti. Tie by mali ísť zľahka. Bôčik potrieme zmesou červenej mletej papriky s trochou masti z vývaru a cesnaku rozotretého soľou. Na hrubo potretý bôčik môžeme ešte doposypať mletou paprikou, aby bola vrstva pomády ozaj súvislá. Necháme vychladnúť a stuhnúť v chladničke. Paprikový bôčik podávame nakrájaný na plátky s chlebom. Možno sa k tomu hodí cibuľka, alebo napr. zavárané uhorky.

Nápoj: k bravčovému bôčiku je vhodné pivo.

Chyby: nedostatočne uvarený bôčik má nepeknú konzistenciu tučného po vychladnutí a stuhnutí, málo osolená voda, nedostatok pomády.

Suroviny

  • Paprikový bôčik
  • Červená mletá paprika
  • Soľ
  • Cesnak
  • Čierne korenie
  • Bobkový list

Poznámka: skutočne ľutujem ľudí, ktorí buď z dôvodu košér, alebo vegánstva nemôžu ochutnať túto pochúťku. Odporúčaná dávka: aspoň 3/4 kg aspoň jeden krát za rok.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktorka Emília Sedliaková,
Slovenská kuchyňa, KAV (Kútik AntiVegan)

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Cestoviny po taliansky

Slováci skonzumujú asi 7-8 kg cestovín na obyvateľa ročne, čo sa dá považovaž za slušnejší priemer. Ale už takí Američania, Peruánci, Chilania, Argentínci, Nemci či Iránci, porušujú oveľa výraznejšie pravidlá "striedmeho konzumu" pokiaľ ide o cestoviny a každoročne skonzumujú asi 10-12 kg na osobu. Taliani sú samozrejme majstri sveta v konzumácii cestovín, v priemere 26 kg ročne na každého muža, ženu a dieťa. Podľa neformálneho počítania sa jedná aspoň o jeden veľký tanier uvarených a ochutených cestovín počas šiestich dní v týždni. Väčšina z týchto cestovín pochádza z obchodu, pritom Taliani patria k najmenej obéznym národom. Podieľajú sa teda ne celosvetovom raste obezity aj cestoviny, ako im je to často prisudzované?

» Slovenská kuchyňa » Cestoviny » Cestoviny po taliansky

Cestoviny po taliansky
Cestoviny po taliansky

Taliani vedia o cestovinách všetko

Štatistiky obezity vzhľadom ku množstvu skonzumovaných cestovín hovoria o výraznej anomálii: Američania sú 12. v štatistike obezity, Argentínci 31., Chilania 32., Iránci 47., Nemci 79., Slováci 98., Taliani 107., Peruánci 109. Z toho jasne vyplýva, že cestoviny nepôsobia na Talianov ako faktor obezity. Prečo? To asi všetci tušíme. Stredomorská kuchyňa, životný štýl ale pokiaľ ide o cestoviny, určite platí "Nie sú cestoviny ako cestoviny!"

V našich kuchyniach pretrváva predstava, že dobré cestoviny musia byť čerstvé, pripravované ručne, najlepšie milujúcou babičkou, ktorá má ešte vo výbave drevený valček. Druhou najlepšou verziou sú cestoviny vyrobené na stroji na cestoviny, ktorý má len tendenciu zavadzať a zbierať prach z komory, ale cestoviny, ktoré z neho vychádzajú, sú zriedka dobré. Nakoniec je v našich obchodoch k dispozícii viacero druhov hotových čerstvých cestovín, ktoré sa vo vode počas varenia často zmenia na múľ.

V Taliansku, okrem niekoľkých regiónov na severe, sa Taliani s vyrábaním cestovín po domácky vôbec netrápia. Krásne vyrobená vlastná forma z cestovín je síce úchvatná, ale pri každodennom varení, či už v milánskych reštauráciách s vysokou cenou alebo v skromných toskánskych usadlostiach, sa talianski kuchári spoliehajú na produkty v krabici. A ani sa za to neospravedlňujú. Nie je to len preto, že cestoviny secca predstavujú lacný, rýchly a ľahký spôsob, ako získať vynikajúce jedlo. Talianski kuchári, ktorí sú profesionálmi aj doma, sú úplne presvedčení, že komerčné cestoviny (talianske) sú vysoko kvalitným výrobkom, rovnako chutným - a často ešte lepším - ako vlastná cestovinová "freska".

Múka je základ

Cestoviny
Hladká múka / Semola di grano duro .

Najobľúbenejšou sušenou cestovinou v Taliansku je Barilla, ktorá je v poslednej dobe čoraz dostupnejšia aj u nás. Rovnako ako všetky talianske sušené cestoviny sa vyrába pod prísnou vládnou kontrolou z tvrdej múky (z tvrdej pšenice), ktorá sa v taliančine nazýva "semola di grano duro" a v angličtine "semolina". Múka z tvrdej pšenice má vyšší obsah bielkovín a je schopná lepšie zvládnuť prísady pri príprave a varení cestovín ako mäkšia chlebová múka, ktorá sa používa na výrobu väčšiny podomácky pripravovaných cestovín.

Náročnejší kuchári a milovníci cestovín v Taliansku sa však odvracajú od takýchto priemyselne vyrábaných výrobkov a hľadajú hŕstku remeselných výrobcov, ktorí vyrábajú cestoviny po starom. Existujú dva dôležité rozdiely v postupe: cestoviny namiesto priemyselným teflónom sa pretláčajú a tvarujú cez bronzové matrice, vďaka čomu majú drsný povrch, na ktorý sa omáčka lepšie lepí a skôr drží na nej, ako by sa mala zošmyknúť, a cestoviny sa sušia pomaly pri nízkych teplotách, aby si zachovali viac orechovej chuti a arómy tvrdej pšenice.

Taliansko je mojou srdcovkou už od detstva, preto tam jazdím často, ako sa len dá. Na niekoľkých špeciálnych miestach sa cítim fakt výnimočne, ako doma v kruhu priateľov a zaujímavých ľudí. Neviem sa dočkať prvej porcie, keď tam dorazím - cestoviny po taliansky - tak začínam každý pobyt. Vždy, keď sa po niekoľkých týždňoch vrátim domov z Talianska, zaráža ma, ako sa toto jednoduché jedlo zle varí a zle ochucuje. V reštauráciách to platí rovnako, ako v domácnostiach. Čo sa pokazilo u nás doma? Môžme identifikovať štyri veľké problémy:

1. Veľkosť porcie, množstvo cestovín

Predpojatosť pre čerstvé a proti sušeným cestovinám. To je len jedno z nedorozumení, ktorým trpíme my netaliani. Čudné skúsenosti zbieram z rodinných podujatí, stretnutí u známych i v slovenských reštauráciách. Občas predložené cestoviny radšej nechám nedotknuté, ako nedávno v nemenovanej reštaurácii, kde mi priniesli obrovský tanier s kopou slizkých, prevarených mušličiek naložených v mláčke na dne taniera, čo mala byť omáčka. Bolo mi hneď jasné, že naše krédo "viac je lepšie", ktoré funguje na väčšine slovenských stoloch, bolo dôvodom pre zaľúbenosť do talianskej kuchyne. A to napriek skutočnosti, že my zjeme oveľa menej cestovín ročne - túžime ich mať veľa v jednej porcii.

Cestoviny podávame v priveľkých dávkach a presýtime sa. Stále sme uviaznutí v dedičstve minulosti a pokúšame sa zabrániť hladu konzumáciou veľkého množstva cestovín aj keď netreba. To už Taliani na juhu Talianska nerobia. Nepotrebujú. V štyroch chodoch u nich skonzumujete menej jedla, ako u nás v dvoch. Jednoduchosť a malé množstvá sú kľúčom k dobrým cestovinám v Taliansku.

Carlo Latini
Carlo Latini - recepty.

Aj my by sme sa mali vrátiť k pravým základom gastronómie, k cestovinám 1-2-3. Vezmeme škatuľu špagiet, pasterizované paradajky, strúčik cesnaku, pár lístkov bazalky, dobrý extra panenský olivový olej a pripravíme jedlo, ktoré je oveľa lepšie ako tá elegantne zložitá hustá vec, o ktorú sa márne pokúšame.

2. Duša cestovín - al dente

Podľa každého Taliana, ktorého poznám, je prevarenie najčastejším zlyhaním cudzincov. Napriek tomu všetci vieme, čo znamenajú cestoviny "al dente", alebo si myslíme, že to robíme. Poznáme to, keď nám ich prinesú na stôl v Taliansku. Sú to cestoviny, ktoré sú jemné dookola, ale vnútri si zachovávajú príjemnú, mierne kúsaciu textúru. Carlo Latini, ktorého malá rodinná firma v regióne Marche na pobreží Jadranského mora vyrába cestoviny staromódnymi, nízkoteplotnými remeselnými metódami z pšenice pestovanej podľa jeho vlastných poznatkov, hovorí: "keď rozkrojíte kúsok varenej špagety, bude sa javiť uvarená, až na bieleho ducha, maličkú škvrnu nie celkom surovú, v strede vlákna. Nazýva ju "anima" - duša cestovín.

Jediným spôsobom, ako zistiť, kedy sú cestoviny hotové, je testovať a otestovať a znovu testovať. V presnom okamihu sú cestoviny hotové, musia byť scedené, zmiešané s omáčkou a podávané. Je preto dôležité mať hneď po zliatí vody pripravený cedník, omáčku a stôl na servírovanie. Pre stav al dente sa dobrí kuchári cestovín naučia dôverovať svojim inštinktom. Keď sú cestoviny al dente, prestaňte ich variť, okamžite ich vylejte do cedníka a nezabudnite, že zvyškové teplo ich ešte dovarí o niečo viac.

3. Množstvo vody na varenie

Ešte častejšou chybou, je použitie príliš malého množstva vody, teda chyby, ktorá vedie skôr k duseným ako k vareným cestovinám - a dusené cestoviny budú vždy gumové a prevarené. 250 g cestovín alebo dávka pre šesť porcií sa musí variť v najmenej piatich litroch prudko vriacej, osolenej vody. Nie je to novinka, ktorá by otriasla zemou, napriek tomu sa zdá, že sa k tomu nechceme nechať presvedčiť. Stále opakujeme smiešny pokus, že do 2,5 litrového hrnca napcháme pol kila špagiet v nádeji, že si to nikto nevšimne. Pokročilejší z nás používajú aspoň mierku 1 liter vody na 100 gramov cestovín, ale správne cestoviny po taliansky potrebujú aspoň 1 liter vriacej vody na 50 gramov cestovín.

Ak nepodvádzame a použijeme dostatok vody, privedieme ju do varu, pridáme dve polievkové lyžice hrubozrnnej morskej soli a cestoviny, ktoré ihneď vo vode energicky premiešame, aby sa celé čo najrýchlejšie ponorili do vody, to platí najmä v prípade dlhých. Voda sa rýchlo vráti do varu, keďže je jej dosť. V prípade použitia menšieho množstva vody sa obsah hrnca dostáva do varu dlhšie. Keď sú cestoviny hotové, asi za päť až šesť minút (viac pre hrubšie cestoviny, menej pre jemné), vyberieme ich a scedíme cez veľký cedník. Podložíme hrniec, do ktorého zachytíme vriacu vodu a podľa uváženia ju použijeme na ďalšiu vyvárku cestovín. Necedíme príliš dôkladne, pretože zbytok vody pomôže udržať cestoviny vlhké a v pare. Preložíme ich do veľkej servírovacej misy, ktorá bola predtým zohriata niekoľkými naberačkami vriacej vody z hrnca. Pridáme omáčku a ihneď podávame.

4. Omáčka, menej je viac

Omáčka je ďalším zdrojom vážneho pochybenia. Môže to byť také jednoduché ako nasekaný cesnak a sušená červená chilli paprika dusená na olivovom oleji; v skutočnosti nič lepšie nepoznám. Ale ak je zložitá, musí byť v istom zmysle prehľadná. Napríklad južanské ragú sa môže vyrábať z rôznych druhov mäsa, ktoré sa varia niekoľko hodín s paradajkami a aromatickými látkami. Ale potom by bolo mäso odstránené a podávané oddelene ako druhý chod, zatiaľ čo omáčka s mäsovou príchuťou oblieva cestoviny.

Zmyslom jedla nie je omáčka, ale cestoviny. Rovnako ako maslo na chlebe, aj omáčka je tu jednoducho ako kontrapunkt. Omáčky by malo byť dostatok na ľahké pokrytie každého vlákna cestovín. Nesprávne je, ak na dne misky stojí kaluž omáčky. V taliančine sa v súvislosti s cestovinami zriedka používa slovo "salsa". Namiesto toho hovoria Taliani o "condimento", korení, ktoré oblieka jedlo. Cestovinová omáčka sa ako korenie podáva v množstve zhruba štvrť šálky.

Častou reštauračnou technikou v Taliansku je varenie cestovín vo vode do jednej alebo dvoch minút, následne sa scedia, vložia do horúcej omáčky a dokončia sa varením v omáčke na sporáku. V Taliansku sa tomu hovorí "pasta saltata in padella". Účelom tohto postupu je nechať cestoviny absorbovať chute omáčky.

Pani Carla Latini, šéfka rodinnej spoločnosti, je samozrejme prvotriednou kuchárkou. O technike pasta saltata in padella hovorí, že prináša dokonalý vzťah (manželstvo) medzi cestovinami a omáčkou. Vo svojej reštaurácii túto techniku predviedla na lahodných špagetách ai frutti di mare, že cestoviny boli dohotovené vo veľmi ľahkej paradajkovej omáčke. Nakoniec sa vmiešali jemne dusené krevety a drobné mušle ešte v ulitách. Jednoduchosť a dokonalosť.

Najlepšie značky talianskych cestovín

Ako poznať kvalitné cestoviny? Základné kritéria hodnotenia sú: 1. dobrá textúra a vlastnosti pri varení, 2. homogénna žltá farba, 3. príchuť podobná dozretej pšenici, 4. schopnosť zvýšenie svojej hmotnosti (objemu) varením 2-3 krát. Ktoré značky sa oplatí vyskúšať? -> Najlepšie značky talianskych cestovín.

 

Na zdravie a dobrú chuť praje
redaktor Alojz Kaša,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty