Slovenská kuchyňa: hovädzie mäso

Zobrazujú sa príspevky s označením hovädzie mäso. Zobraziť všetky príspevky

Kotlíkový guľáš

Takmer neodlučiteľnou súčasťou chlapských párty v prírode je poriadne chlapské jedlo, kotlíkový guľáš. Stretnutia priateľov v prírode, najmä v lesoch a horách, alebo na chalupe majú zvláštne kúzlo ku ktorému neodmysliteľne patrí ohník a na ohník niečo pod zub. Menšie párty vystačia s opekaním slaninky a špekáčikov, ale poriadne chlapské akcie sa bez guľáša nezaobídu. Predpokladá sa že guľáš je jedlom pastierov dobytka. Guľáš je hustá mäsovo zemiaková polievka, ktorú si privlastňujú Maďari, avšak v okolitých krajinách je výskyt guľášu taký hustý, že sa nedá určiť pravý pôvod. Asi najpravdepodobnejšia verzia o pôvode guláša je zvesť od slovenských horských pastierov z čias Uhorska.

» Slovenská kuchyňa » Kotlíkový guľáš

Kotlíkový guľáš

Podľa legendy si guľáš začali variť ako prví pastieri na území horného Uhorska v oblasti Nízkych a Vysokých Tatier. Na vysokohorských pasienkoch pásali stáda dobytka. Pastieri v dobách silného útlaku žili na rozhraní medzi utláčanými poddanými žijúcimi v dedinách dole v údoliach a vzbúrencami žijúcimi hore v horách. Pôsobili ako spojka medzi oboma skupinami. V časoch, keď odpor voči vrchnosti narastal aj činy vzbúrencov sa stupňovali. Zbojnícky odboj mal vplyv aj na pastierov, ktorí sa odvážili na podobné kúsky proti panstvu a z času na čas utratili z ich stád nejaký ten kus dobytka. Tak si dopriali výdatnej stravy z pánskej jalovičky, teľaťa či býčka. Mali dobré vysvetlenia pre pána, že stádo napadli vlci, alebo medveď. Územia aj dobytok, kde sa prvý guľáš uvaril boli Uhorské, ale dotyční pastieri pochádzali z novo vznikajúceho národa Slovenského, preto je guľáš slovenské jedlo a jeho pôvodným domovom slovenská kuchyňa.

Pripravovať kotlíkový guľáš je výsada pánov

Ak pri najobľúbenejšej špecialite Slovákov, ktorou sú bez pochyby bryndzové halušky platí, že sú vecou gazdinky, tak potom kotlíkový guľáš je výsadou pánov. Ak sa v súvislosti s bryndzovými haluškami poriadajú festivaly a majstrovstvá sveta, pre guľáš platí to isté. Poznám pár chlapov, ktorí sú skutočnými majstrami v príprave guľášu a ich umenie býva hlavným lákadlom pre návštevníkov guľášových podujatí. Nikto z nich vám však nedá recept na guľáš. Nejde o žiadne tajnosti, ale umenie sa nedá napísať do receptúry, to by bol výrobný postup. Každý kotlíkový guľáš ako umelecké dielo je jedinečný a vždy iný, napriek tomu že ho pripraví ten istý majster. Netreba zdôrazňovať, že za každým má k dispozícii iné suroviny, iná je atmosféra, iný druh zábavy a potužovania sa. Samotná nálada guláš-majstra ovplyvní výsledok.

Ak sa v skupinke nenachádza takýto špičkový guláš-majster, nahradí ho hocikto z chlapov. Niet chlapa, čo by nevedel guľáš navariť. Pozor na jednu dôležitú zásadu, veľa kuchárov guľáš pokazí, to znamená že guľáš varí iba jeden. Naša partia má taký zvyk, že sa pri varení guľášu striedame, vždy ten u koho na chalupe sa stretáme je aj autorom guľášu. Poznáte chlapov, súťažia a súťažia, kto bude lepší, kto navarí najlepší guľáš. Na guľáš má vplyv obrovské množstvo faktorov, dokonca aj druh dreva, či spôsob kúrenia pod kotlíkom. Doma na šporáku sa môžete snažiť koľko chcete, žiadúci výsledok nedosiahnete. Preto v názve stojí kotlíkový guľáš, kotlík a oheň ho odlišujú od spústy všelijakých reštauračných napodobenín. Vydarené guľáše ostávajú dlho v pamäti a často sa na ne spomína. Vieš, ten pri oslave Ďurových tridsiatich narodenín, to bol teda guľáš, tam sa použili ako prísada tie mladé svieže ihličnaté výhonky. Alebo ten po revolúcii na Troch Studniach z diviaka na pive dusený, júúúj to bola dobrota. Takto potom spomínajú a vytvárajú rebríčky najväčších úspechov.

Ako pripraviť kvalitný kotlíkový guľáš

Zaradenie: hlavné jedlo - tradičné recepty

Základom úspechu sú kvalitné suroviny a ingrediencie, prírodný oheň a dym, medený kotlík a guľáš-majster. Ako základné suroviny potrebujeme mäso, zemiaky, cibuľa, bravčová masť, soľ, čierne korenie, červená sladká paprika, niečo štipľavé (paprička, feferón), ako príloha domáci chlieb a na zapitie pivo, alebo čo komu chutí. Kotlíkový guľáš môže byť hustý od surovín, ktoré môžu byť použité v hojnom množstve, alebo hustý pokiaľ ide o hustotu polievky. Na zahusťovanie môžu byť použité viaceré metódy, rozvarená zelenina, nastrúhané zemiaky. Na rozvinutie tónov chuti sa môžu použiť základné druhy koreňovej zeleniny, ale aj paprika a paradajky či už v sviežom stave, alebo vo forme leča. Možností je naozaj veľa, dôležité je aby to chutilo stravníkom. Ináč budem guľáš pripravovať na rodinnej párty, kde sú aj ženy a deti a iná bude príprava pre drsnú chlapskú partiu.

1. Mäso je základ mnohí tvrdia, že kotlíkový guľáš sa robí výlučne z hovädzieho mäsa. Vyskúšané a úspešné, chutné pokusy boli dosiahnuté kombináciou dvoch druhov mäsa bravčové s hovädzím, troch druhov mäsa bravčové, hovädzie a divina, ale aj jednomäsové guľáše. Dobrý bravčový guľáš je určite lepší, ako zlý hovädzí, hehe ;-) Pokiaľ ide o druh mäsa, ponechal by som to teda na slobodnej voľbe. Pokiaľ však ide o kvalitu mäsa, odporúčam nešetriť. Ak má byť celodenný výlet a skupinka priateľov nešťastných kvôli pár ušetreným eurám v mäsiarni, tak radšej predajte štafetový kolík na prípravu guľášu kamarátovi. Ak neviete vybrať dobrú mladú hovädzinu, ale použijete mäso zo starého kusa, nepomôže ani sóda, ani korkové štuple, mäso síce nakoniec dovaríte, ale partia sa vám dovtedy opije pod obraz a o labužníckom zážitku neostane ani reči. Stará hovädzina je dobrá na vývary, ale nie na mlsný jazýček guľášového fanúšika.

Podradné druhy mäsa do guľáša nepatria! Guľáš nie je "likvidácia zbytkov z chladničky", ale kulinárska poézia z tých najkvalitnejších ingrediencií. Šľachovité, mastné mäso? Fuj, také čosi si nezaslúži ani vstať z postele a nie to ešte naštartovať auto a trmádzgať sa stovku kilometrov niekam do hôr k známemu. Kvalitné mäso, tam je jadro úspechu. Starý otec hovorieval, "z hovna bič neupletieš, ani z podrážky guľáš". Pod mäso potrebujeme bravčovú masť a cibuľu. Ak dáme pod mäso veľa cibule, dosiahneme pekne zahustený guľáš, preto väčšina mojich známych uznáva teóriu "koľko mäsa, toľko cibule". Ak chcete mať hustotu vytvorenú skôr z koreňovej zeleniny majte na pamäti že bude jemne sladkastý, ak z papriky a paradajok, bude jemne kyslastý. Zaujímavé je zahusťovanie rozvareným, alebo strúhaným zemiakom. Toto by sme mali mať na pamäti ešte pred nákupom, aby sme si zabezpečili správnu kompozíciu surovín.

2. Príprava mäsa začína výberom vhodného mäsa. Predpokladajme, že sme si zabezpečili 2,5 kilogramov bravčového (1,5 kg pliecko + 1 kg stehno) a 2,5 kilogramov hovädzieho (predné), spolu 5 kilogramov krásneho a sviežeho mäsa bez kosti. Hovädzie volíme predné, pretože zadné sa po uvarení rozpadá na jednotlivé vlákna a to sa pre guľáš veľmi nehodí. Dôležité je aby bolo hovädzie mladé, čo poznáme podľa svetlejšej červenej farby. Staré mäso je tmavočervené. Prerastané mastné časti mäsa sú čisto bielej farby. Mäso pred prípravou neumývame (iba ak vám spadlo do blata, tak opláchnete v studenej vode), odblaníme a nakrájame na rovnaké kocky asi štyri až päť centimetrov.

3. Cibuľa a zelenina je jediné, čo v rámci prípravy môžete zveriť pomocníkom, ktorí môžu očistiť a na drobno nakrájať cibuľu. Na uvádzaných 5 kilo mäsa použijeme 2-2,5 kilo cibule (ak je cibuľa silná), alebo až 3-3,5 kilo cibule, ak máme cibuľu jemnej chuti. Cibule použijeme len polovičné množstvo, ako je množstvo mäsa, pretože použijeme na zahustenie aj ostatnú zeleninu (mrkva, petržlen, zeler) spolu asi kilo, biela svieža paprika (6-8 kusov), veľké paradajky (4-6 kusov). Namiesto paradajky a papriky môžeme použiť dva poháre extra kvalitného domáceho leča, ale svieža zelenina je lepšia. Pomocník nám prináša očistenú cibuľu nakrájanú na drobno v miske, práve keď sme ukončili krájanie mäsa. Ďalší pomocník založil oheň a nachystal dostatočné množstvo dreva. Kotlík je vyhriaty, postavený nad ohnisko, takže varenie sa môže začať.

4. Varenie začíname rozpustením 0,3 až pol kila bravčovej masti v horúcom kotlíku. Veľkosť kotlíka je kvôli pohodliu varenia aspoň dvoj násobne väčšia, než aké bude výsledné množstvo guľášu. Do horúcej masti vysypeme nakrájanú cibuľku, ktorá sa hneď spení a za stáleho miešania ju privedieme do bielo-ružovkastého stavu, čo je signál, že cibuľka je pripravená prijať mäsko. Najprv však upravíme farbu cibuľkovej lázne, za stáleho miešania pridáme sáčok mletej červenej papriky. Skôr, než začne paprika vo vriacej masti meniť farbu do hneda (to je pár sekúnd), pridáme hovädzie mäso, ktoré sa rýchle opeká na povrchu a začne púšťať vlastnú šťavu, čím sa búrlivý proces v kotlíku značne upokojí a prechádza do mierneho bublania, avšak nemal by úplne ustať. Stále miešame a kontrolujeme situáciu v kotlíku. ešte pár minút. Hovädzie mäso v kotlíku na cibuľke a paprike nám ukáže, ako budeme postupovať ďalej.

Ak sa pustí dostatok šťavy z mäsa prikryjeme kotlík pokrývkou a môžeme sa pustiť do prípravy koreňovej zeleniny a papriky, ktorú očistíme a nakrájame na drobno, všetka ide na rozvarenie. Ak mäso nepustí dosť šťavy ani po 10-15 minútach, podlejeme ho vodou, alebo pivom či vínom, tak aby sa mäso dusilo (nie opekalo). Primerane osolíme a pridáme čierne mleté korenie. Necháme niekoľko minút dusiť len mäso samotné. Potom pridáme zeleninu aj papriku, zistíme či je paprika aspoň jemne štipľavá. Táto štipľavosť z bielej papriky je veľmi žiadúca, lepšie sa doladí záverečná chuť než pomocou čili papričiek, alebo feferónov. Paradajky zatiaľ čakajú, pridáme ich až nakoniec. Premiešame mäso so zeleninou, všetko by sa malo dusiť asi pol hodinu až hodinu do polovičného zmäknutia hovädzieho mäsa. Občasne kontrolujeme, miešame a podlievame vodou, pivom, resp vínom. Vo vhodnom okamihu pridáme bravčové mäso, tak aby sa obidva druhy dovarili súčasne.

Pridáme primerane soli, ďalej miešame, podlievame a občas kontrolujeme uvarenosť mäsa. Začíname riešiť výslednú hustotu jedla. Podľa stavu momentálnej hustoty (stále máme len toľko podlievky, aby bolo všetko tesne zaliate pod hladinou, zatiaľ žiadna zbytočná voda navyše) odhadneme koľko budeme asi pridávať vody na rozriedenie. Ak nemáme dostatok hustej hmoty z rozvarenej cibule a zeleniny budeme si môcť pomôcť rozvarením časti zemiakov a rajčín. Túto hustotu z rozvarených zemiakov a rajčín osobne nemám v kotlíkovom guľáši príliš v láske, preto sa snažím vyrobiť si dostatok práve z cibule a zeleniny a piva. Asi pol hodiny pred ukončením mäsa pridáme potrebné množstvo vody, v mojom prípade a podľa môjho "hustomeru" by to boli tri litre (ak máte možnosť, pridajte už zovretú vodu)

5. Podávame ak partia ešte nezúri hladom a môžeme si dovoliť počkať pol hodinky od dovarenia po servírovanie, odstavíme kotlík s guľášom mimo oheň a necháme ho sčasti prikrytý postáť. Chute sa dorovnajú, teplota klesne na príjemnú pre jedenie. Päť minút pred podávaním ešte prisypeme za lyžicu majoránky, ktorú v dlaniach pomrvíme aby sa lepšie rozvoňala, premiešame a necháme postáť. Pred podávaním ochutnávame a doplníme chýbajúce chuťové tóny k dokonalosti, ak ešte čosi chýba.

Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Dano Slovák,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Biela polievka pre chorých

» Slovenská kuchyňa » Polievky » Biela polievka pre chorých

Biela polievka pre chorých s mäsovými rezancami

Recept 10 / Ján Babilon: Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

Biela polievka pre chorých

Vezme sa čistý hrniec (na tri holby), do ktorého sa dá pol druha funta na kúsky pokrájanej hovädziny, naleje sa studená voda, potom sa polovica starej sliepky dobre v mažiari potlčie, pridá sa do hrnca, dá sa na oheň a pena zvrchu sa pozorne zberá. Ďalej sa na kúsky pokrája pol funta teľaciny, pridá sa k predchádzajúcemu mäsu a dbá sa, žeby sa všetko spolu varilo z jedného boku. K tomu sa pridá ešte trochu zeleniny, a síce: mrkvy, petržlenu, kalerábu a trochu neskôr očistené zemiaky; keď sa všetko spolu dobre povarilo — pričom sa masť dočista zoberie — precedí sa pre chorého cez čisté plátno do kávovej čaše (šialky), málo sa posolí, aj to len tá, ktorá sa v čaši podáva chorému podľa žiadosti a potreby.

Ostatnú polievku treba držať na chladnom mieste a podľa potreby pre chorého zohriať. Stáva sa, že niekedy chorý nesmie podľa lekárskeho nariadenia okrem polievky nič iné požívať a kto polievku podľa tohoto predpisu uvarí, chorý doista nestratí silu, čo z vlastného presvedčenia viem. Preto musí byť polievka vždy prichystaná a ak sa minie, musí sa čerstvá navariť, ak je ešte chorému i naďalej potrebná.

Naša kuchárka vám praje dobrú chuť
s receptami z knihy:
Ján Babilon, Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Biela hovädzia polievka

» Slovenská kuchyňa » Polievky » Biela hovädzia polievka

Recept 03 / Ján Babilon: Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

Biela hovädzia polievka

Podľa počtu osôb sa vezme na každú pol funta hovädziny, postaví sa do vodou naplneného hrnca, šamutina sa usilovne zberá, žeby polievka čistá a priezračná ostala a nechá sa zvoľna variť. Kto rád jedáva dobrú hovädziu polievku a kus mäsa, lebo hovädzia polievka je neomylne najlepšia, nesmie byť mäso čerstvé zo zabitého hoväda, ale má byť podľa času, t. j. či je zima, jar, jeseň lebo leto, viac lebo menej odležané. Do hrnca sa pridajú ešte teľacie kosti a krídelká z morky, z husi a iného hydu.

Keď sa mäso dobre povarilo, pridá sa v studenej vode čisto umytý petržlen, mrkva, paštrnák, pór, zeler, pol hlávky kelu a šupky zo žltej cibule — spolu sa nechajú variť a keď sa blíži hodina obeda, odloží sa hrniec s polievkou nabok, masť sa z nej zoberie a polievka sa cez čisté plátno alebo cez husté cedidlo precedí a podľa vôle dá sa do nej hocičo, napr. cesto alebo dačo iné (o tom v osobitnom poučení).

Naša kuchárka vám praje dobrú chuť
s receptami z knihy:
Ján Babilon, Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Rôsolová polievka

» Slovenská kuchyňa » Polievky » Rôsolová polievka

Recept 02 / Ján Babilon: Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

Rôsolová (sulcová) polievka na rozličné jedlá, menovaná glás

Táto polievka — v tuhom stave glás (rôsol) menovaná — keď sa vo väčšej nádobe a vo väčšej miere pripraví, môže sa upotrebiť mnoho ráz, lebo človek len kúšťok z rôsolu hodí či do polievky, či do čistej vody a už má ten najsilnejší pokrm ľahkým spôsobom prichystaný. Preto sa aj predpis na prichystanie rôsola udáva vo väčších mierkach, lebo ho možno za dlhý čas zachovať a len raz vravím, môže sa takto pripraviť:

Vezme sa 5 kíl a 60 deka (10 funtov) čerstvej hovädziny zo stehna a spod lopatiek, 2 kilá 80 deka (5 funtov) teľaciny a očistené staré sliepky. Toto všetko sa nadrobno poseká, dá sa do hrnca alebo do kastróla podľa veľkosti asi 20-holbového, na to sa naleje studenej vody, postaví sa na sporák, nechá sa povoľne variť a zvrchu sa zberá pena. Do kastróla sa dá žíj (pres) (vývar) a dáva sa pilný pozor, žeby všetko dostalo žltobrunátnu farbu; všetku masť treba zobrať a zvyšok podliať vodou. Keď sa všetko zvarí, zmieša sa dovedna, pridajú sa ešte dva staré holuby, ktoré (dopoly upečené) sa pokrájajú — celé sa pokrievkou zakryje a nechá sa 6 hodín po vôli variť.

Keď šamutina navrch vyjde, zoberie sa dočista; potom sa vezme mrkva, petržlen, paštrnák, pol hlávky kelu, zeler, máličko čierneho korenia, všetko čisto umyté sa dá do kastróla a všetko spolu sa dve hodiny varí. Potom sa zloží z ohňa, nechá sa pol hodiny stáť, žeby všetka masť navrch vyšla (tú treba pozberať), potom vývar precediť cez plátno do hrnca, odložiť na studené miesto a nechať stáť, kým nestuhne. Ak by na druhý deň bola ešte masť na polievke, všetku zoberieme, dáme v hrnci na oheň, žeby sa rozpustila, potom sa vezme kastról, do ktorého sa všetka polievka zmestí a precedená sa dá na oheň variť.

Keby sa pri varení znovu vyhodila pena, zoberie sa, ale soliť netreba. Aby neprihorelo, mieša sa odspodku čistou varechou. Keď začne hustnúť, dostane hnedavú farbu. Poznamenávam, že pri celom zaobchádzaní nenie potrebný tuhý oheň. Keď je už na tri žajdlíky vyvarené, polievka sa vleje do spusteného (štircovaného) kastróla, odloží sa na studené miesto, nechá sa 12 hodín stáť, potom sa z kastróla vyberie a drží sa na suchom chladnom mieste, kým sa potrebuje na rozličné jedlá.

Na scedené kosti sa ešte naleje voda, dobre všetko vyvarí, do nádoby precedí a upotrebí na všelijaké omáčky.

Keď sa táto hustá masa (rôsol, glás) podľa nášho predpisu dobre urobí, je nenahraditeľná pre cestujúceho, ktorý často do viac krčiem príde, kde alebo zlej alebo nijakej polievky nedostane; no keď sa zo spomenutého rôsola kúštik ako orech v čistej vode zvarí, má človek tú najlepšiu polievku. Zo spomenutých odlievaných polievok sa môže každodenne malý kúsok huspeniny privárať a do hrnčených nádob zlievať, pravda, len v tých domoch, kde sa to dá robiť.

Naša kuchárka vám praje dobrú chuť
s receptami z knihy:
Ján Babilon, Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Brunátna hovädzia polievka

» Slovenská kuchyňa » Polievky » Brunátna hovädzia polievka

Recept 01 / Ján Babilon: Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

Na prípravu tejto polievky treba 21 deka (12 lótov) hovädzieho špiku, ak toho nieto, vezme sa čerstvý loj z obličiek alebo slanina, pokrája sa na malé lístočky a porozkladá sa na dno kastróla, aby bolo celé pokryté. Na to sa pokrája cibuľa na drobné listy, ktoré sa tiež po celom dne rozsypú. Jedno kilo a 12 g (2 funty) na kúsky pokrájaného a pár zrnkami čierneho korenia naplneného hovädzieho mäsa sa pokladie na rozloženú cibuľu po celom dne, pridajú sa ešte teľacie kosti, krídelká z morky, zo sliepky alebo z husi, všetko sa podleje vodou, položí sa na oheň a nechá sa pariť (dinstovať), kým nedostane žltobrunátnu farbu.

Po nadobudnutí tejto farby sa z neho zleje masť do čistej nádoby, miesto odliatej masti sa naň naleje žajdlík studenej vody, doplní sa hovädzou polievkou a nechá sa od jedného boku povoľne variť. Okrem toho sa pridajú čisto umyté zelené veci: mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb a pol hlávky kelu, varia sa spoločne v tej istej nádobe asi dve hodiny, kým sa nechystá obed.

Potom sa kastról s polievkou odloží na stranu, znovu vyvarená masť sa zvrchu zoberie, polievka sa precedí a podľa potreby osolí. Po scedení polievky sa voda znovu naleje na kosti — ak nieto zbytočnej polievky — nechá sa dobre vyvariť, ocedí sa do čistej nádoby, nechá sa na chladnom mieste stáť a vývar sa používa na rozličné omáčky. Keď sa mäsová polievka robieva často, slúži masť, ktorá sa z nej zoberie, miesto špiku alebo slaniny.

Naša kuchárka vám praje dobrú chuť
s receptami z knihy:
Ján Babilon, Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Znojemská roštenka

Šťavnaté hovädzie mäsko na mäsovej omáčke s uhorkovou príchuťou známe ako znojemská roštenka patrí medzi top mäsové špeciality, ktoré sme získali z čias spoločného štátu s bratmi Čechmi a recept sa tak udomácnil, že ho kľudne môžeme zaradiť medzi špeciality slovenskej kuchyne.

» Slovenská kuchyňa » Tradičné recepty » Znojemská roštenka

Znojemská roštenka

Recept - znojemská roštenka

Zaradenie: tradičné recepty / mäsové

Hovädziu roštenku nakrájame na plátky, naklepeme, osolíme a okoreníme. Na oleji udusíme cibuľu do sklovita (vyzerá ako priesvitná) a pridáme plátky roštenky, ktoré necháme zatiahnuť z oboch strán. Podlejeme vodou a dusíme. Keď je mäso takmer hotové pridáme nastrúhané kyslé uhorky a dovaríme do mäkka. Keď je roštenka mäkká, vyberieme ju z hrnca, výpek zasypeme hladkou múkou, zasmažíme, zalejeme vodou a povaríme (aby sa uvarila múka). Podávame s varenou ryžou alebo cestovinami, zemiakovou kašou.

Suroviny - znojemská roštenka

Hovädzia roštenka
Olej
Cibuľa
Nakladané kyslé uhorky
Hladká múka
Soľ
Čierne korenie
Cestoviny (ryža)

Na zdravie a dobrú chuť praje
šéfredaktor Dano Slovák,
Slovenská kuchyňa,

domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Dusená hovädzia roštenka

Hovädzia roštenka patrí k najlepším druhom mäsa. Pripraviť sa dá na niekoľko spôsobov, jedným z najobľúbenejších je dusená roštenka na cibuli s tarhoňou alebo slovenskou ryžou. Jednoduché a zároveň exkluzívne jedlo má vynikajúcu chuť kvalitného mäsa, jemne korenisté, šťavnaté s hnedou ľahko zahustenou cibuľovou omáčkou.

» Slovenská kuchyňa » Tradičné recepty » Roštenka

dusená hovädzia roštenka

Recept - Dusená hovädzia roštenka - fotorecept

Zaradenie: Tradičné recepty / Mäsité jedlá

Podobné recepty: Znojemská roštenka

Postup prípravy:

1. Príprava mäsa: odblaniť, naporcovať, (naklepať), osoliť a okoreniť.
2. Varenie mäsa: krátko osmažiť mäsové plátky, potom dusiť na cibuli a šťave.
3. Príloha: tarhoňu (slovenskú ryžu) uvaríme podľa receptu: Slovenská ryža, alter. ryža, cestoviny, knedľa.

Hovädziu roštenku umyjeme pod tečúcou vlažnou vodou, dôkladne odblaníme (viď nižšie). Mäso narežeme naprieč vláknam na pláty hrubé ako dámsky palec (cca 2 cm) osolíme a okoreníme z oboch strán, necháme chvíľku postáť, aby mäsko prešlo soľou a korením. Nahrubo nakrájanú cibuľu dáme na rozpálenú masť, po chvíli trocha osolíme a smažíme na miernom ohni čo najdlhšie, ale iba do sklovita. Hotovú cibuľku podlejeme, prikryjeme až sa vytvorí jemný sósik, potom pridávame plátky roštenky. Postupne ich ukladáme na cibuľu a opečieme krátko z oboch strán, kým sa mäsko zatiahne (obelie). Takto pripravené plátky mäsa vkladáme do hlbšieho hrnca, kam pridáme aj cibuľový základ, trocha podlejeme horúcim vývarom a pomaly dusíme.

Keď sú všetky kúsky mäsa v hrnci, podlejeme ešte toľko, aby mäso nebolo celkom zaliate a prikryté dusíme približne 40 minút až 1,5 hodiny. Dĺžka varu závisí od kvality roštenky (veku mäsa). Ak je mäso z mladého zvieraťa, bude hotové za približne pol až trištvrte hodiny. Staršie mäso sa musí variť aj dvojnásobne dlhšie. Keď je mäsko mäkučké, vytiahneme ho z hrnca a udržiavame v teple. Omáčku, ktorá vznikla z dusenia, môžeme podľa potreby ešte zredukovať (povarením odpariť). Zahusťujeme jemne, o hustotu omáčky sa postarala rozvarená cibuľka, ktorá dáva omáčke aj chuť. Ak sme cibuľku skutočne iba osmažili do sklovita, bude chuť omáčky jemná a hlboká. V prípade, že sme cibuľu pripiekli, bude omáčka nahorkastá.

Približne 20 minút pred dokončením mäsa môžeme pripraviť tarhoňu (resp. slovenskú ryžu) podľa receptu - Slovenská ryža. Je to najvhodnejšia príloha. Výbornou alternatívou je biela ryža. Podávame teplé, výborný nápoj po dusenej hovädzej roštenke je pivo, alebo číra voda.

Vylepšenia: omáčku na záver môžeme dochutiť napr plnotučnou horčicou (ale veľmi s citom). Ja osobne toto jedlo horčicou nekazím. Niekto natiera roštenku horčicou ešte pred dusením, to je tiež proces znehodnocujúci toto jedlo. Horčica spôsobí rozdiel, ako keby sme porovnávali dvoj a trojhviezdičkový hotel.Ako múku použijeme špaldovú, je šetrnejšia k črevám ako biela múka.

Hubové korenie: po osmažení plátkov mäsa pripravíme omáčku. Ja ju ozvláštnim hubovým korením. Pripravujem si vlastné hubové korenia zo sušených húb, ktoré sú vždy hlavnou zložkou, k nim pridávam ďalšie koreniny, byliny a tajné ingrediencie. Kto rozumie mäsu a hubám, vie aké kúzelné jedlá sa dajú z tejto kombinácie vykúzliť. Moje skúsenosti s výrobou hubových korenín siahajú do detstva, do tohto umenia ma zasvätila babička. Každý druh jedlých húb vytvára iné príchute, ich kombináciami dokonca vznikajú umelecké diela. Skúšajte, objavujte, varte s láskou a vaše mäsito-hríbové pokrmy budú vašim stravníkom chutiť nadovšetko.