.

Pivo

Lahodný kvasený nápoj pivo, slabo alkoholický, jemne perlivý, horkastej chuti s charakteristickou penovou čapicou v pohári, nádhernej medovo zlatistej až tmavo mahagónovej farby, priezračný až mierne mútny, patrí k najobľúbenejším nápojom mnohých národov. Medzi priaznivcov piva patria aj Slováci.

» Slovenská kuchyňa » Nápoje » Pivo

Pivo
Pivo, Meštiansky pivovar Bratislava

Výroba piva

Zaradenie: nápoje

Kvasenie sprevádza ľudstvo od nepamäti, no traduje sa, že pivo bolo objavené náhodou. Kdesi, komusi vraj skysol kedysi dávno jačmeň a ten ktosi ochutnal tekutinu, ktorá mu zachutila. Mnohí priaznivci opojného nápoja sa dlhé veky snažili o vylepšenie postupov výroby. Kvasený nápoj z jačmeňa nazvali pivo a vyvinuli množstvo receptúr a mnoho výborných značiek piva. Dnešné pivo je vyrábané vo veľkom podľa zložitých postupov, však princíp výroby je jednoduchý. Poznali ho naše babičky, ktoré pivo bežne doma varili. Vyskúšajte si to aj vy, možno nevyrobíte na prvý pokus žiadny skvost, ale aspoň pivu lepšie porozumiete.

Princíp výroby piva: Jačmeň namočíme, necháme jemne naklíčiť, potom ho sčasti usušíme a pražíme. Zalejeme vodou a vyvaríme (môžme pridať ďalšie ingrediencie: cukor, chmeľ ...). Tmavú tekutinu scedíme, vychladíme a pridáme kvasnice. Niekoľko dní necháme kvasiť a zberáme z povrchu penu. Nakysnutý produkt plníme do fliaš, uzavrieme a necháme vyzrieť. Po otvorení fľaše si vychutnáme vlastné pivo. Naši predkovia pivo varili doma, až do čias, keď sa stalo komerčne dostupným. Ako si vyrobiť vlastné pivo? Postup by mohol vyzerať napríklad takto:

Pivovar Staropramen
Pivovar Staropramen Praha, výroba piva

Suroviny odporúčané množstvá a použité suroviny sú iba orientačné, možno ich prispôsobiť podľa mnohých iných receptúr, či vlastných skúseností. Uvádzame množstvá surovín na výsledných 10 litrov piva.

  • Jačmeň plzenský - 650 g
  • Jačmeň mníchovský - 350 g
  • Voda - 16 litrov
  • Chmeľ - 30 g
  • Cukor - 250 g
  • Kvasnice pivovarnícke (alebo droždie)- 60 g
  • Množstvo piva: 10 litrov

Postup: Jačmeň vysypeme do nádoby a premyjeme. Mokrý jačmeň urovnáme na podnos do rovnomernej vrstvy a necháme približne tri dni naklíčiť, čím vznikne medziprodukt nazývaný slad. Ten necháme v chladnej miestnosti 48 hodín schnúť. Potom ho na panvici za stáleho miešania upražíme. Stupeň praženia (farba upraženého jačmeňa) určí budúcu farbu piva. Vychladnutý pražený jačmeň zľahka potlčieme v mažiari alebo trecej miske, vsypeme do veľkého hrnca, prilejeme vodu, pridáme ostatné suroviny: cukor, chmeľ a privedieme do varu.

Varíme na miernom ohni 2 hodiny, potom zmes (mladinu) precedíme cez biele čisté plátno do nádoby, v ktorej bude tekutina kvasiť. Vhodná je sklenená, hlinená, alebo nerezová nádoba. Keď tekutina vychladne, pridáme pivovarské kvasnice (staré matere používali droždie) a necháme na tmavom, chladnejšom mieste (5-10°C) kvasiť. Z povrchu nádoby odstraňujeme tmavú penu, ktorá je nežiadúca. Po troch až piatich dňoch pivo stáčame do sklenených fliaš. Fľaše vzduchotesne zazátkujeme a necháme ďalších 10-15 dní dozrieť. Potom si môžeme vychutnať plody svojej práce - vlastné domáce pivo.

Chmeľ
Chmeľ

Spotreba piva

Spotreba piva na obyvateľa: patrí medzi sledované štatistické údaje. Mnohé krajiny vykazujú spotrebu okolo 100 litrov piva na hlavu za rok. Medzi pivné národy patria aj Slováci. Priemerná ročná spotreba piva na jedného Slováka činí približne 70 litrov piva (rok 2016). V minulosti nám pivo chutilo viac, napríklad v roku 2002 sme vypili 93 litrov na hlavu. Takmer 20 litrový pokles (20%) za také krátke obdobie je alarmujúci. Buď sú chybné výsledky merania zdroja štatistických údajov, alebo Slovákom pivo nechutí? Možno sú za tým ekonomické dôvody. Každopádne, máme čo doháňať, naši bratia v susednom Česku pijú dvojnásobné množstvo piva.

Štatistiky rôznych krajín uvádzajú 5 výsledkov, kde spotreba piva presahuje hranicu 100 litrov piva na jedného obyvateľa za rok:
150 - Česká republika
110 - Rakúsko
105 - Nemecko
102 - Estónsko
100 - Poľsko

Svetoznáme krčmy lákajú pivárov cestovať

Každý pivár pozná názvy svetoznámych slávnych krčiem, každý však má tu svoju domovskú najradšej. Kto miluje pivo a rád putuje po svete, určite navštevuje a poznáva miestne krčmy pre pivárov. Rajom pre pivárske zážitky a klenotom v tejto disciplíne cestovného ruchu je bezpochyby Česká republika. Stačí zájsť na obed a dobré pivo do hociktorej miestnej krčmy - hospůdky. Každé mesto, ba každá dedina (vesnice) má dobré pivo pre pocestného zo Slovenska. K tomu si objednajte gulášek s knedlíkem, alebo knedlo vepřo zelo a zamilujete si to tu. Najznámejšie české a teda i svetové krčmy sú:

Pivovar U Fleků (najstarší pivovar v Prahe) najznámejší pražský pivovar a reštaurácia U Fleků s obrovskou kapacitou 600 miest + 500 miest na záhrade, sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto v blízkosti Národného divadla. Miestnou špecialitou je jedinečný flekovský ležiak, ktorý začali variť už v roku 1499, takže sa značka "U Fleků" radí k najstarším pivovarom a významným klenotom hlavného mesta. Dodnes sa tu pivo varí podľa pôvodných receptúr a používajú sa drevené sudy pri kvasení a chladení piva. Príjemnú atmosféru starodávnej budovy U Fleků podporuje štýlové zariadenie všetkých miestností, ktoré nesú originálne názvy ako: Akadémia, Václavka, Rytierska sála, Jaternice, Kufor, Kabaret. Každá miestnosť má svoj vlastný príbeh a pýši sa jedinečnou výzdobou českých umelcov, verných zákazníkov piva a pivovaru. Očarujúce prostredie a typická staročeská atmosféra, ktorú umocňuje výborná česká kuchyňa sa vryjú do pamäti každého návštevníka ako nevšedný zážitok z Prahy.

Pivovar U Fleků
U Fleků

Pivnice U Pinkasů s ľudovou a vrelou atmosférou sa nachádza v Prahe v Starom meste. História piva sa tu začala písať v r. 1843, kedy majster Jakub Pinkas zavesil krajčírske remeslo na klinec a začal čapovať pivo, ktoré mu osobne veľmi učarovalo. Tak veľmi, že si ho nechával pravidelne voziť z pivovaru v Plzni. K nemu sa pridávali postupne aj jeho známi a keď ich bolo dosť, vyvesil ceduľu a založil tradíciu najslávnejšej staročeskej "hospody U Pinkasů". Dodnes sa tu čapuje plzenské pivo Pilsner Urquell v kombinácii s českou kuchyňou. Kapacita 35 miest v prízemí, 30 miest v letnej záhrade. S touto pivárňou je spojených mnoho významných mien z oblasti umenia, napr. Jiří Voskovec, Jan Werich, Jaroslav Ježek, Bohumil Hrabal.

Pivnice U Pinkasů
U Pinkasů

Plzeňská restaurace v Obecním domě od elegantnejšej Francúzskej reštaurácie na prízemí je Plzeňská reštaurácia vidieckou verziou secesného interiéru: modré keramické a teplé drevené obloženie, maľované vidiecke alegória na stenách, veľké drevené stoly. Ak hľadáte nefalšovanú pravú českú klasiku, mali by ste prijať pozvanie na tradičné české špeciality a výborné plzenské pivo, na počesť ktorého nesie reštaurácia meno. Tipom je kačica pečená na staročeský spôsob. Večer obohatí česká hudba živým vystúpením harmonikára alebo dua Švejk. Kapacita 320 miest stačí aj na pohostenie väčších skupín, rezervácia to istí.

Hostinec U Černého vola jedna z pôvodných staropražských krčiem sa nachádza v štvrti Hradčany, na Loretánskom námestí neďaleko Pražského hradu. Pivnica bola otvorená v roku 1965 a takmer nedotknutá si zachovala svojho ducha dodnes. Prostému historickému interiéru s masívnymi dubovými stolmi a priateľskou atmosférou dominuje starý "socialistický" výčap, na ktorom sa točí povestný dobrý Kozel. Rezervácie nie sú možné, musíte mať proste šťastie.

Do pražskej klasiky ďalej patria podniky U Jelínků o ktorom sa vie, že tu neďaleko Národnej triedy točia jedno z najlepších pív značky Plzeň, pivnica tú bývala už na začiatku minulého storočia. Pivnice u Hrocha mestskému ruchu skrytá malostranská piváreň, ktorá sa počas krátkej existencie stala kultovou krčmičkou. Na skvele ošetrené plzenské pivo (hovorí sa, že je jedno z najlepších v Prahe) sa tu schádzajú miestni, turisti aj úradníci z Hradu. Reštaurácia a pivovar U Dvou Koček sa nachádza na Uhelném trhu v centre Prahy, čapuje už od roku 1678. V roku 2010 tu otvorili vlastný pivovar, ktorý varí 12° svetlé aj tmavé pivo názvu Kočka. U Glaubiců napriek tomu, že sa reštaurácia nachádza v rušnej lokalite Malej Strany, ponúka príjemné posedenie pre turistov i miestnych. Čapuje sa tu Plzeň, Velkopopovický kozel, Erdinger. Pivnice U Zlatého tygra sa vďaka výbornej Plzni a atmosfére, ktorú vo svojich poviedkach preslávil Bohumil Hrabal, stala kultovým miestom českých pivárov. Miestnou špecialitou k pivu je pivný syr.

Stredoveká krčma
Stredoveká krčma Brno

Nie len Praha je vystrojená skvelými krčmami. Navštívili sme neďaleké Brno a jeho gastronomický hit posledných rokov s názvom Stredoveká krčma. Skvelý nápad jesť obrovské porcie pečeného mäsa holými rukami a piť z hlinených džbánov medovinové pivo, sediac iba na drevených klátoch prehodených kožušinou. Pripadali sme si ako Hobiti, ale iba chvíľu. Litrové pivá chutili sladučko a chytali prirýchlo. Herci v dobových kostýmoch rytierov a lúpežníkov za zvukov píšťal a tamburín zvádzali súboje o krásne tanečnice priamo medzi návštevníkmi podniku. Zážitkov bolo veľa, spomienok málo. Ešteže do postele v hoteli to bolo iba pár desiatok metrov. Plný počet bodov.

Čapované pivo

Tým pravým nápojom pre pivára je správne vychladené a správne čapované pivo. Čapovanie je proces nalievanie do pohára z inej nádoby, najčastejšie zo suda, v ktorom je pivo uskladnené. Problém nalievania piva je ten, že pení. A pení najmä ak sa pobúri, napríklad ak sa sudom hýbe a otvorí sa, veľká časť piva vypení až vystrieka von. Podobne ako rozbúrené šampanské z fľaše. Tak isto vypení aj pivo z otvorenej fľaše, ak po jej hrdle zhora buchnete inou fľašou, okamžite začne búrlivo vytekať pena von. Touto nezbedou si niekedy šarvanci robievajú naschvály, resp. sa tým núti slabo pijúci pivár, aby sa poponáhľal s pitím. Na zjednodušenie nalievania piva bol vyvinutý výčapný pult, ktorého hlavnou časťou je čapovací ventil s pákou na princípe joysticku. Pri pohybe rôznymi smermi sa ovláda vytekanie piva a reguluje sa penivosť.

Pivo čapované
Čapované pivo

Čapovací pult (výčap) teda slúži k tomu, aby sa pivo dalo zo suda načapovať (natočiť) do pohára s peknou čapicou z peny na hladine. Dôležité je, aby pena dlho držala, ideálne až dokiaľ sa celý obsah pohára nevypije. Pivo sa čapuje zväčša do pol litrového pohára zo skla (veľké pivo), alebo do menšieho 0,3 litrového pohára (malé pivo). Z pohára sa pije po dúškoch na 5 až 8 krát a po každom poklese hladiny v pohári by pena mala zanechať na stene pohára krúžok. Pena krúžkuje, to máme radi, takého krčmára nedáme za nič. Na prázdnom pohári ostane päť alebo osem krúžkov, podľa toho vidíme, na koľko krát bolo pivo vypité. Dobrý krčmár (krčmárka) vie načapovať pivo na jeden krát. Má správnu teplotu 7-12°C, správny objem tekutiny 0,5 litra (s toleranciou centimeter pod rysku za bohatú penu), primeranú krémovú penu, ktorá vyčnieva nad pohár a krúžkuje.

Niektorí pivári majú radi viac perlivé s krémovou penou, iní uprednostňujú pokojnejšie pivo s tuhou penou. Tieto vlastnosti sa dajú ovplyvniť samotnou výrobou piva (každý pivovar má svoj vlastný tajný recept), ale aj samotným čapovaním. Okrem spomínaného čapovania naraz (po skle) je prípustný aj spôsob čapovania piva na viac krát z výšky. Pena je vtedy tuhá a pivo menej perlivé (má menší "říz"). Odlievanie, alebo stieranie peny paličkou pri čapovaní je znakom nižšej zručnosti výčapníka.

Fľaškové pivo

Má sa piť pivo fľaškové z pohára, alebo priamo z fľašky? Jednoznačne z pohára. Ale robotnícka trieda má v práci povolené piť pivo fľaškové aj z fľašky. Dokonca, kto to vie, môže otvárať fľaškové pivo zubami, alebo niektorým z ďalších techník. Pivára poznáte aj podľa toho, koľkými spôsobmi vie otvoriť fľaškové pivo. Dajú sa použiť: zárubňa, lyžica, vidlička, hrana stola, sekera, kombinačky, keľňa, druhá pivová fľaša, ba dokonca fúrik. No ak ste na púšti iba s fľašou piva v ruke a nemáte ju ani o čo rozbiť, musíte si vedieť poradiť zubami. Pri tomto postupe je potrebné dávať pozor na zuby, aby sa neodštiepili. Ideálnym zubom na otváranie je štvorka vpravo dole (pre pravákov).

fľaškové pivo
Fľaškové pivo

Postup otvárania piva zubami je nasledovný - pivová fľaša sa uchopí pevne do oboch rúk (pravá ruka drží spodnú časť, ľavá drží za hrdlo tesne pod uzáverom. Fľaša sa priloží k ústam podobne ako pri hraní. Plechový uzáver sa opatrne umiestni medzi zuby a silno ale pomaly scvakne medzi zuby. Hornú plôšku uzáveru oprieme o horné stoličky, jeden spodný zvlnený výčnelok uzáveru podložíme špicatou časťou spodného zubu (najlepšie štvorka, alebo ak má niekto lepšie tvarovaný iný zub, nech použije ten) a poriadne sa do uzáveru zakusneme.

Oboma rukami páčením spodku fľaše od seba pivo otvárame. S citom pre pevnosť zakusnutia vnímame, ako sa pliešok deformuje na hrdle fľaše, ale jeho pevne uchopená poloha medzi zubami sa nemení. Akonáhle máme pocit, že by sa chcel pliešok čo i len trošilinku pohnúť v zuboch, prestaneme s otváraním zubami. Nie každý má na to vhodne vytvarované a pevné zuby a skus, ani dostatočnú zručnosť, nie každý dokáže otvoriť fľaškové pivo zubami. V takom prípade hľadáme inú možnosť, napríklad dverovú zárubňu, alebo otvárač na pivo.

Na pivovú fľašu môžeme hrať ako na zobcovú flautu, našpúlenými perami. Pivová fľaša sa vyrába hnedá a zelená. Často sa ma začiatočníci pýtajú, či je lepšie pivo zo zelenej alebo hnedej fľaše? Pivári sa na tejto téme dokážu vyžívať a vedú odborné výklady, ktoré laici väčšinou zhltnú aj s navijakom. Rozhodne sklo je najlepším obalom pre pivo, pretože nemá žiadny vplyv na kvalitu ani chuť piva a už vôbec nie v tej či onej farbe. Jedine svetelné účinky zeleného skla a hnedého skla (ak sa v niečom líšia) by mohli ovplyvniť kvalitu piva. Ale iba tak málo, že ten kto sa pýta, aj tak rozdiel nepozná.

Niektorí znalci tvrdia, že hnedá farba skla vytvára prirodzenejšie svetelno-farebné prostredie pre kvasné organizmy (aj pivo má hnedý odtieň). Preto vraj v hnedej fľaši lepšie dozreje pivo. Odborníci, ktorí na balenie svojich pív používajú zelené sklo zase tvrdia, že oné kvasné baktérie milujú viac zelenú farbu. Tá má vraj na ne podobný účinok ako na človeka - upokojujúci. Preto podľa tejto skupiny znalcov vraj pivo lepšie vyzrie v zelenej fľaši. Ja osobne mám rád Plzeň a Staropramen zo zelenej fľaše, ale napr. Bernard a Kozel z hnedej fľaše. Fľaškové pivo je už také, zelené alebo hnedé. Ako ženy, blondíny a brunetky. No vyberte si! Niektoré sú fajn aj ryšavé aj mahagónové? No potom aj pivové fľaše také môžu byť a pivo z nich bude chutiť. Plastové fľaše ako obal na pivo sú znakom neúcty k božskému nápoju. Také čosi kúpia iba barbari.

Svetlé pivo

Svetlé pivo je vyrobené zo svetlých sladov. Za svetlé pivo sa považuje pivo Plzenského typu, varené podľa plzenskej receptúry z plzenského sladu. Svetlé pivo má niekoľko stupňov svetlosti prechádza do kategórie pív polotmavých a tmavých. Miešaním piva svetlého a tmavého vzniká pivo rezané.

Tmavé pivo

Tmavé pivo sa vyrába z tmavých karamelových alebo farebných sladov, alebo za pomoci iných kompozícií, ktoré spôsobujú tmavé sfarbenie piva. Tmavý slad vznikne sušením naklíčeného jačmeňa pri vyšších teplotách alebo až pražením naklíčeného jačmeňa.

Rezané pivo

Rezané pivo
Rezané pivo - majstrovstvo výčapníka

Stupňovitosť piva

Stupňovitosť piva sa udáva v EPM (extrakt pôvodnej mladiny), ktorý udáva obsah všetkých extrahovaných látok v mladine. Jedná sa predovšetkým o cukry (kvasiteľné a neskvasiteľné). Z tých prvých cukrov vzniká pri kvasení piva alkohol. Stupňovitosť piva teda udáva plnosť piva, čiže 10° pivo obsahuje 10% týchto látok, 12° pivo ich obsahuje 12%, atď. Čím viac látok sa do piva "vylúhuje" tým plnšie pivo sa získa. Z tohto vyplýva že stupňovitosť je priamo úmerná obsahu alkoholu. Čím viac kvasiteľných cukrov mladina obsahuje, tým viac alkoholu pri varení piva vznikne. Rozdelenie piva podľa stupňovitosti nie je jednotné a líši sa v jednotlivých krajinách. U nás platí rozdelenia ako v Česku:

  • Stolové pivo - obsahuje 1,01 až 6,99 % (hmotnostných) extraktu pôvodnej mladiny
  • Výčapné pivo - obsahuje 7,00 až 10,99 % EPM
  • Ležiak - obsahuje 11,00 až 12,99 % EPM
  • Špeciálne pivo - obsahuje 13,00 až 17,99 % EPM
  • Porter - obsahuje viac než 18,00 % EPM
  • Nealkoholické pivo - obsahuje menej než 0,40 % EPM
  • Pivo so zníženým obsahom alkoholu - obsahuje 0,41 až 1,00 % EPM

Slovenské pivo

Meštiansky pivovar Bratislava
Meštiansky pivovar Bratislava

Nová doba v Bratislave priniesla návrat pivovaru s výčapom na rohu Poštovej a Obchodnej ulice. Variť vlastné pivo a poskytnúť dve poschodia pre posedenie pri pollitri je odvážna čin, najmä keď krčma v starom meste kričí spoza každého rohu. Cestou z práce to mnohí využijú na medzipristátie. Vidieť tu mládež, babské kolektívy, klientela skôr z výročného stretnutia nejakej MM-marketingovej firmy, než presvedčivé pivárske ksichty. Už tu len chýba pompézna hudba z ampliónov - Tina Turner / Simply the Best. No čo, pivo si dnes chce dať každý. Otázka je iba o tom, či tu ochutnáme dobré pivo, alebo ide o dobrý marketing? Objednali sme si, uvidíme.
Na zverejnení testu sa práve finišuje ------

Test Corgoň 10%

Corgoň 10
TEST Corgoň 10%, testované február 2018

Corgoň 10% - testovanie 1 hodinu po jedle. Málo výrazná chuť, ťažko určiť horkosť, v pozadí cítiť zemitý podklad. Pri prvom kontakte chuť nakyslá, hneď prechádza do jemnej horkosti púpavy a borovicovej kôry. Prejavuje sa na ústnom podnebí a v zadnej časti ústnej dutiny. Jazyk po kontakte s tekutinou so slabým slinivým efektom. Pena biela, prevažne veľké a stredne veľké bublinky, odchádza rýchlo je málo stabilná, na stenách pohára však zanecháva stopu, až náznak krúžkovania. Po opätovnom naliatí je pena hustejšia, jemne šľahačkovitá, príjemne tuhá v ústach pri väčšom množstve. Farba piva hnedožltá svetlá. Na desiatku slušný alkoholový efekt, dostavuje sa naraz v zadnej časti hlavy a krku stabilne, nestupňuje sa. V žalúdku pôsobí pokojne vodovo. Hlavný slogan výrobcu na etikete "Tak horký ako má byť" nie je celkom presvedčivý, horkosť je nevýrazná a oddelená od piva. Grgnutie je prázdnejšie a plytké. Chuť v ústach sa stráca po niekoľkých minútach po dopití piva. Pocit uhasenia smädu nevýrazný.

Corgoň 10% - svetlé výčapné pivo
Zloženie: voda, jačmenný slad, jačmeň, chmeľ
Obsah alkoholu: 3,9%
Pasterizované
Naše hodnotenie: 5,5 * /10

Test Urpiner 16°

Urpiner 16°
TEST Urpiner 16°, testované február 2018

Urpiner 16° - testovanie prebehlo "nalačno". Urpiner 16 svetlo medovo žltej farby má zvlášť slabú penu jemne šedivú, rýchlo padá, bublinky veľké, na 16-ku prekvapenie, čo spôsobuje zdvihnutie nosa. Prvý dojem po napití je dobrý, zdvihne obočie, ale len na chvíľu, než prebehnú prvé zoznamovacie procedúry. Prvé slovo sa hneď aj tlačí na jazyk - bonboniéra. No kto by nemal rád cukríky, lenže tu sme na teste piva a toto neprejde. Chuť slovenského sladu je ovplyvnená cukrovým tónom, ktorým nastavili bánskobystričania grády. Bublinky nie sú príliš silné, ale sú dosť nepríjemné a ovplyvnia na dlho chuť v ústach. Horkosť je neistá. Pena chutí rovnako ako pivo. V žalúdku vzniká po chvíli pocit tepla. Schopnosť osvieženia a uhasenia smädu je slabšia. Nutkanie otvoriť si ďalšie nevzniklo. Grgnutie sa nedostavilo (ale k dispozícii bolo iba jedno pivo pre dvoch). Heslo z etikety "Výnimočné slovenské pivo" by sme ponechali, len nevieme presne určiť čím je výnimočné. Fľaša s "odreninami" od debničky sa na taký výnimočný produkt hádam nehodí? Etiketa a golier pôsobia príliš červeno, čo na prvý pohľad mýli aký bude obsah fľaše. Aby sme dali pivu úplne korektné podmienky predviesť sa, budeme test určite ešte opakovať. Zatiaľ bez veľkého nadšenia.

Urpiner 16° - svetlý ležiak exkluzívny
Zloženie: voda, SK jačmenný slad, cukor, chmeľ
Obsah alkoholu: 7%
Pasterizované
Naše hodnotenie: 6,5 * /10

Test Kaprál 11°

Urpiner 16°
TEST Kaprál 11°, testované február 2018

Údaje výrobcu na etikete: pivo českého typu, vyrobené podľa tradičnej originálnej českej receptúry z poctivých kvalitných surovín klasickým výrobným postupom. Zloženie: voda, jačmenný slad, cukor, chmeľ. Balené v ochrannej atmosfére, pasterizované. Odporúčaná teplota konzumácie 7-12°C. Skladujte v suchu, chráňte pred teplom, mrazom a priamym slnečným žiarením. Výrobca: Banskobystrický pivovar, a.s., Sládkovičova 37, Banská Bystrica. Vyrobené na Slovensku.

Kaprál 11° ležiak výčapný polotmavý s heslom na etikete "Pivo Českej republiky 2012". Ochutnávka 3/4 hodiny po mäsitom jedle. Pivo má krásnu svetlo hnedú farbu, bohatá pena má tiež hnedastý nádych, hutná, drží dlho až do vyprázdnenia pohára. Penu tvoria bublinky rôznych veľkostí, prevažujú malé. Chuť piva najprv kyslastá, po prehltnutí horká so záverom horko-sladkým s arómou bazového kvetu a príchute červeného pomaranča až grepu. Pivo je svieže, guľaté, ľahké, chuť sa prejavuje na celých zuboch. Žiadny sifón sa nesnaží štekliť v nose. Kyslejšie než horkejšie ale vyrovnané, spojené, žiadne rozpory. Je trocha jemnejšie, než by mohlo byť, ale dokáže vylúdiť jemne horký ale hutný grg. V žalúdku pôsobí trocha nepokojne, v ústach ostáva dlho príjemná horkastá chuť, slina je jemne hlienito penistá. Nádherná je aróma piva nad poloprázdnym pohárom s vôňou čerstvej koženej aktovky. Schopnosť uhasiť smäd je slabá, po pive trocha suší, žiada sa napiť vody, ale žiadza po otvorení ďalšej fľaše sa dostavuje. Alkoholický účinok je slabý, pociťovaný v temene hlavy, trocha ostrý a nepokojný.

Kaprál 11° - ležiak výčapný polotmavý 11°
Zloženie: voda, jačmenný slad, cukor, chmeľ
Obsah alkoholu: 4,5%
Balené v ochrannej atmosfére, pasterizované
Hodnotenie: 7,0 * /10

České pivo

Pilsner Urquell

Pilsner Urquell
TEST Pilsner Urquell, testované február 2018

Pilsner Urquell - má plnú chuť, pri správnej teplote pod 12°C jemnú bublinku, ktorá sa snaží preniknúť zľahka k nosu ale ostáva vzadu a príjemne šteklí, bez toho aby rušila dojem z horkastej chuti s drevitým pozadím, príjemnej sladkosti dozretej čiernej moruše. Chuť piva je závislá od predchádzajúceho jedla, s ktorým sa snaží vytvoriť spojenie. Výborný tón pivu dáva predošlé hovädzie mäso pripravené na šťave (hovädzia roštenka) - ochutnávka piva prebehla asi 1,5 hod po jedle. Pri dotyku s jazykom vytvára jemnučké mikropenenie a vyvoláva slinenie. Príjemne kĺže dole hrdlom a zanecháva silný stĺpec osvieženia v tráviacej trubici. Na žalúdok pôsobí uvoľňujúco, grgnutie prichádza po 1,5 - 2 dcl a je plytké, s príjemnou spätnou arómou. Farba piva - plzenská žltá, pena snehovo biela z malých a stredne veľkých bubliniek. Vôňa v poloprázdnom pohári pripomína staré drevené pivárske sudy. Chmeľový efekt je príjemný, slina aj po viacerých minútach jemne hlienovitá a hladká. Pitné - na jeden dúšok sa dá vypiť trojdecový pohár. Pena má horkasto korenistú chuť, je horkejšia než chuť samotného piva. Alkoholický účinok je príjemný, pozvoľný, začína byť cítiť po asi 5 minútach od prvého dúšku, prejavuje sa jemnou malátnosťou a uvoľnením. Po vypití celého piva ostáva v ústach dlho chuť Pilsner Urquell, ktorá sa postupne prehlbuje a necháva príjemnú spomienku pre vedomie. Heslo na etikete "Pilsner Urquell ten pravý originál" znie ako silný argument.

Pilsner Urquell - svetlý ležiak
Zloženie: voda, jačmenné slady, upravený chmeľ
Obsah alkoholu: 4,4%
Balené v ochrannej atmosfére
Hodnotenie: 8,5 * /10

Správna teplota piva

Pivo obsahuje mnoho výživných a zdraviu prospešných látok, pivo podporuje trávenie. Preto sa často používa ako nápoj po jedle mastnom, mäsitom, ťažkom. Mnohí tvrdia, že od piva sa priberá. Dôvodom týchto názorov sú pivné brušká, ale ide o fámu, ktorá sa nezakladá na pravde. Poznám mnoho pivárov, ktorí sú štíhli a pivné bruško u nich nevidieť ani po niekoľkých desaťročiach konzumácie. Myslel som, že u mňa sa začalo pivné bruško tvoriť z piva a to až približne po 20 rokoch pitia piva. Dovtedy som bol až príliš štíhlej postavy. Tak som prestal piť pivo úplne. Prestávka trvala približne 5 rokov a bruško nemizlo. Tušil som, že problém tkvie v niečom inom.

Napadlo mi, že vypúčanie brucha môžu spôsobovať "podráždené črevá" a skúsil som bezlepkovú životosprávu. Bruško zmizlo. Teraz sa pomaly pokúšam vrátiť k pivu. Začal som s bezlepkovými, pridal som kvasnicové nefiltrované "živé" pivá a zdá sa, že v rozumnej miere pivko môžem. Nechcem o pivnom pupku nič tvrdiť, ale pravda bude asi niekde uprostred. Nie je za tým iba pivo, ale lepok či chemické obiloviny a ich celkové množstvo v strave určite zohráva svoju neblahú úlohu. Taktiež aktívny pohyb a celkový životný štýl, imunitný systém atď. Je to vždy súhrn viacerých faktorov. Celoživotné pitie príliš studeného piva v nadpriemerných dávkach a často hneď za teplým jedlom asi tiež nie je žúžo. Kedysi som sa zabával na starčekoch stojacich pri elektrickej zásuvke s ohrievacou špirálou v pive. Dnes im už chápavo žmurknem a prikývnem, osobne sa ale ešte so špirálou nechcem kamarátiť.

Pivo a zdravie

Známy pivársky vinš NA ZDRAVIE ! nie je iba prázdnou formulkou. Pivo preukázateľne prospieva organizmu, ktorý ho príma s chuťou a potešením, v primeranej miere. Pivo sa radí medzi alkoholické nápoje s relatívne nízkym obsahom alkoholu, ktorý býva vnímaný ako negatívna zložka nápoja. Okrem alkoholu pivo obsahuje približne 2000 ďalších látok: kvalitnú vodu, sacharidy, bielkoviny, polyfenoly (flavonoidy) s antioxidačným účinkom, horké izo-kyseliny, vitamíny, minerály až po bio-kultúry kvasníc a rôzne iné látky. Táto štruktúra sa podieľa na vytvorení fyziologicky vyrovnaného roztoku, ktorý je v rovnováhe s osmotickým tlakom krvi.

Pivo a zdravie
Pivo a zdravie

Významné zastúpenie v pive majú minerály: draslík, sodík (v priaznivom pomere K:Na = 2:1), vápnik, fosfor, horčík a kremík. Z vitamínov v pive majú význam vitamíny skupiny B – thiamin B1 (3% dennej potreby/1L), riboflavin B2 (20% dp/1L), niacin B3 (45% dp/1L), pyridoxin B6 (35% dp/1L) a kyselina listová B9 (až 50 % dennej potreby v jednom litri piva). Liter piva poskytuje rýchlu energiu až 400-500 kilokalorií, čo je približne 20% dennej potreby. Stopové prvky selén, chróm, zinok, meď priaznivo ovlyvňujú dôležité chemické a metabolické procesy ľudského organizmu.

Pivá, obsahujúce konzervačné a iné chemické látky, ktoré sa v niektorých receptúrach už presadili a postupne sa snažia uspieť aj v našich pivách, nie sú zdraviu prospešné. Vplyvom chemického poľnohospodárstva a chemického spracovania potravín najlepšie odolávajú české pivá, najmä malé pivovary ostávajú verné starým tradičným postupom. Základným predpokladom podpory zdravia potravinami je biochemická čistota potravín a potravinárskych medziproduktov. To platí aj pre jačmeň, chmeľ, iné obilniny a doplnkové suroviny vstupujúce do výroby piva. Aby boli zdraviu prospešné, musia byť pestované biologicky, nie chemicky.

Všetky druhy kvasenia patria k veľmi zložitým a variabilným procesom premeny, ktoré sa ľahko zvrhnú do nežiadúcej plesnivosti, hniloby a podobne. Kvasné procesy je potrebné veľmi starostlivo pripraviť, sledovať a riadiť. Nesprávne postupy výroby piva i keď len v minimálnom znečistení či nedodržaní postupov a kvality môžu mať za následok zdraviu škodlivé pivo. Dôkladné poznanie a dodržiavanie receptúr sú alfou-omegou kvalitného piva. Až po dodržaní týchto zásad možno uvažovať o zdravotnej prospešnosti konkrétneho piva.

Pivo v plechovke považujem za nevhodné svojim obalom. Jestvujú názory, že do plechoviek sa v niektorých pivovaroch plní menej kvalitné alebo nezdarené pivo. Je to celkom možné, tento obal, na rozdiel od skla neumožní vizuálnu kontrolu čírosti. Viac krát sme v spoločnosti známych zaznamenali podozrenie z nepríjemnej kocoviny po konzumácii pív z plechovky. Vykonali sme viacnásobné testovanie. Ako to dopadlo? - Pozor na pivo v plechovkách.

České pivo je zapísané do registra chránených zemepisných označení, ktorého cieľom je chrániť tradíciu českého pivovarníctva, technológiu výroby, kvalitu piva a predchádzať vzniku napodobnenín, aby sa ochránili jedinečné vlastnosti piva. Naše pivo má veľmi podobnú podstatu piva českého, preto si pivom môžeme v oboch krajinách pripíjať na zdravie!

Festival piva

Festival piva
Pivný festival vo Viedni

Klub pivárov

Česká republika je trendotvornou krajinou piva a pivárov. Pitie piva je tu povýšené na životný štýl. Mnohé české krčmičky "hospůdky" majú svoje vlastné pivo aj vlastných štamgastov (stálych hostí), ktorí majú vlastné miesto pri vlastnom stole a vo výčape odložený svoj vlastný krígel (pol litrový pohár) väčšinou jedinečné zberateľské kúsky. Väčšinu z pivárov charakterizuje vypuklé bruško (pivný bampeľ) a mimoriadne schopnosti alebo lepšie povedané výkonnosť v pití piva. Kluby pivárov poriadajú rôzne súťaže v pití piva. Známe sú rekordy v množstve vypitého piva napr. 24 hodinovka, množstvo vypité za hodinu, päť minút, pitie piva na "ex" (na jeden dúšok, na raz) a podobne. Ak v niektorej vyniknete, môžte si s hrdosťou povedať: "som pivár". Pivári sú asi najväčšia sociálna skupina na svete. Tí, ktorí majú k sebe veľmi blízko si zvyknú založiť podľa českého vzoru vlastný klub pivárov. Každý člen je v niečom dobrý. Niekto príde každý deň "na jedno", nevynechá ani jediný deň v roku, dokonca ani sviatky či počas choroby. Iný dokáže vypiť za 24 hodín sto pív. Niekto zbiera etikety z reálne vypitých pív, podpivníky z rôznych krčiem, ktoré osobne navštívil.

Osobne som si počas štúdií vytvoril vlastnú pivnú disciplínu, v ktorej som vyhrával množstvo stávok. Výhry som potom opätovne investoval do nákupu tohto jedinečného moku pre seba a svojich priateľov. Suchotou sme rozhodne netrpeli. O čo v stávke išlo? Za tri minúty vypiť šesť pív, každé na ex a minimálne 10 minút ich udržať v sebe. Ťažké, dnes už nemysliteľné. Väčšinou to prebiehalo tak, že ak niekto stavil sa so mnou, stal sa svedkom môjho výkonu. Objednalo sa šesť pív spustila sa časomiera a ja som vypil jedno pivo na ex, druhé pivo na ex až šieste pivo na ex do troch minút. Po vypití posledného piva bolo potrebné ostať v spoločnosti (neodísť na toaletu pivo vyvrátiť ba ani nič vycikať). Ak som to dokázal, môj protivník zaplatil oných šesť pív a čiastku o ktorú sme sa stavili. Alebo mohol eliminovať prehru a pokúsiť sa o ten istý výkon. Stretol som iba zopár pivárov, ktorí to dokázali. Problém tohto nadľudského výkonu ;) spočíva v tom, že šieste pivo sa nemá kam zmestiť. Proste "pretečie" cez prehĺtač v krku a spustí dáviaci efekt. Priemerný obsah žalúdka je 2-2,5 litra plus niečo málo poberie hrtan a je hotovo. 3 litre sa nezmestia. Treba vedieť ovládať zvierač za žalúdkom a vypustiť čas obsahu v predstihu ďalej.

Za tento krásny výkon sa mi dostalo uznania od mnohých pivárov a viaceré kluby pivárov ma zapísali do svojej kroniky. Zvlášť som si cenil čestné členstvo, ktoré mi udelil Klub pivárov Košice, ktorý pôsobil v Starom meste v priestoroch mestskej pivárne. Navštívil som mnohé ďalšie kluby pivárov, ktoré sa nachádzali najmä vo väčších mestách. Tu som spoznal veľa zaujímavých ľudí rôznych záujmov, profesií, vyznania, veku a vzdelania, ľudí z rôznych vrstiev spoločnosti a zistil, že pivo ľudí spája naprieč všetkými smermi. Veľa priateľov som našiel doma pri pive, kde sme mali tiež Klub pivárov Bratislava samozrejme v známom Mamute. Príjemnú atmosféru pre vášnivé rozhovory ponúkali početné menšie a útulné krčmičky v starých uličkách mesta. Každá doba ich má. Tie naše sa už pominuli, alebo zmenili majiteľa a s ním aj ducha krčmy, alebo ich nahradili nové.

Jedlá k pivu

Na zdravie a dobrú chuť, praje Slovenská kuchyňa ;-)


domov blogu - Slovenská kuchyňa
tradičné slovenské špeciality a recepty

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

bez nutnosti registrácie, http odkazy sa nezobrazia, iba po dohode s adminom